Nejde len o módny hit? V štýle: Pracujte efektívnejšie, nemrhajte časom.
Riešil som vlastnú prokrastináciu a začal som to riešiť. Naštudoval som si množstvo kníh o tejto téme a zistil, že množstvo ľudí márni svoj čas nezmyselnými vecami a na to som chcel poukázať. Dnes žijeme dvakrát dlhšie ako pred 100 rokmi a teda máme aj viac času. Kedysi naši predkovia žili v dobe nedostatku, keď ich základnou motiváciou bolo zabezpečiť si jedlo pre seba a svoju rodinu.
Dnes žijeme v dobe hojnosti a ľudia majú problémy si vybrať, čomu sa budú venovať. Majú veľa možností, pretože doba je rýchlejšia a zložitejšia aj vďaka internetu a technológiám, ktoré nikdy neboli. Je to doba lákania, kde stačí niekoľko kliknutí a môžete pozerať seriály. Vďaka internetu máme ľahko dostupné takmer všetky vedomosti ľudstva.
Môžeme skoro neobmedzene cestovať po celej planéte. Vo vrecku máme mobilné telefóny, ktoré sú výkonnejšie než superpočítače pred dvadsiatimi rokmi. Možnosti a potenciál, ktoré nám dnešný svet ponúka, sú ohromujúce. Ich šírku si môžeme predstaviť ako roztvorené nožnice. Čím viac možností doba prináša, tým viac sa pomyselné nožnice potenciálu roztvárajú.
V knihe tvrdíte, že na mrhanie času sú najnáchylnejší vysokoškolsky vzdelaní ľudia alebo ľudia, ktorí pracujú v kreatívnom biznise. Viete to vysvetliť?
Pretože dokážu vymýšľať celkom prepracované výhovorky, ktoré si sami pred sebou zdôvodnia. Čím je chytrejší a kreatívnejší, tým si dokáže lepšie vymýšľať výhovorky, ide o racionalizáciu svojho zlého správania sa. Napríklad vie zdôvodniť fakt, prečo dôležitú úlohu odkladá už niekoľko dní alebo prečo robí všetko na poslednú chvíľu.
Nevychováva prokrastinácia ľudí k riešeniu krízových situácií? Som pod stresom a viem sa s tým vysporiadať. Hoci to nemusí platiť ako v prípade vášho spolužiaka z výšky, ktorý školu práve kvôli chorobnému odkladaniu nedokončil.
Mnohí inteligentní ľudia argumentujú tým, že sa im pod stresom darí lepšie a na poslednú chvíľu sa dokážu vybičovať k lepším výkonom a keď sa na to pozreli vedci zistili, že tomu tak nie je – stresový hormón kortizol tie výsledky zhoršuje.
Tento rozhovor sme mali urobiť o deň skôr, ako bol pôvodný dohodnutý, ale som ho odložil. Niežeby mi šlo o pár hodín voľna navyše, ale pýtam sa, ako oddeliť prokrastináciu od racionálneho dôvodu?
Podľa definície je prokrastinácia chorobné odkladanie. Ide o odkladanie vecí na neskôr, ktoré už človeku vytvárajú problémy. Vyhodia ich zo školy alebo práce a spôsobuje im to problém aj v súkromnom živote. Samozrejme, každý z nás niečo odkladá, ale je to racionálne zdôvodniteľné. Napríklad, ak mám v práci urobiť niečo dôležitejšie a urgentnejšie, tak odložím menej podstatnú vec.
Prokrastinácia je práve o tom, že človek vie, čo má robiť a často to aj chce urobiť, ale má najväčší problém sám seba prinútiť, aby konečne začal. To je viditeľné napríklad na študentovi, ktorý má na druhý deň skúšku a vie, že sa musí začať učiť, no napriek tomu si zapne v počítači svoj seriál. Alebo je to vidieť na deadlinoch vo firmách, keď zamestnanec má odovzdať projekt do 1. septembra a všetko si nechá až na posledný deň, keď nakoniec upratuje byt, poháre či pracovný stôl. Veci, ktoré sú vtedy nepodstatné.
Slučka chorobného odkladania povinností Zdroj: Petr Ludwig
Keď som bol študent tak v období skúškového som bol chronickým prokrastinátorom. Má to aj psychologické zdôvodnenie?
Problémom je strata sebaregulácie: niečo si prikážem urobiť, ale sám seba nepočúvam. Je to ako štípanec, ktorý ma svrbí. Všetko sa dá trénovať a teda aj pomyselná vôľa. Tak ako chodíme do posilňovne a trénujeme svalstvo, je možné trénovať si aj silnú vôľu. Je to jednoducho naučiteľné, ale zároveň odučiteľné. Nedávny výskum ukázal, že ľudia viac ľutujú to, čo vo svojom živote neurobili, než to, čo urobili. Ľútosť a s ňou spojené výčitky kvôli premárneným príležitostiam vydržia výrazne dlhšie.
Aký je ten prvý krok, ktorým by mal človek začať?
Prvým je odstrihnúť sa od lákadiel. Napríklad od internetu. Existuje na to niekoľko softvérov, jedným z nich je Freedom. Zadáte, na koľko hodín sa chcete odstrihnúť od internetu a on vám to splní. Alebo nemať ikonku Facebooku hneď na ploche počítača, ale dať si ju do niekoľkých podzložiek. Teda ak dáte medzi seba a lákadlo nejakú prekážku, tak budete prokrastinovať lákadlo.
Pomáha aj to, že veľkú úlohu si rozdelím na menšie podúlohy. Predstavte si, že chcete od zajtra každý deň behať tri kilometre. Je to veľké sústo a zrejme to bude na ďalšie ráno človek odkladať. Riešením je to, že si poviem, že od zajtra budem behávať 100 metrov a tá pravdepodobnosť odkladania je menšia. Stačí robiť malé kroky a mať z nich radosť. Čím sú kroky menšie, menšia je aj averzia voči plneniu svojich povinností. Keď som písal knihu, tak som si nedal úlohu každý deň napísať celú kapitolu, ale napísať dva odstavce. Najhoršie bolo začať, potom som sa rozpísal.
Aký je rozdiel medzi prokrastináciou a efektívnou prácou Zdroj: Petr Ludwig
To znie pekne, ale ten problém je práve v tom, že najhoršie je práve začať. Keď ten prvotný odpor prekonáte, už ste za vodou.
Stačí si každé ráno urobiť rituál. Napríklad som vstal, umyl sa a otvoril počítač, kde nebol internet. Zapol som ho a minimalizoval vonkajšie lákadlá, aby ma nerozptyľovali. Vtedy som nemal inú možnosť, ako začať písať. Urobiť tak sériu krokov pred tým, ako začnem pracovať. Princípom je, aby bol človek schopný sám seba vhodiť do bazéna. Nepotrebujete sám seba presvedčovať, ale stačí sa rozbehnúť a skočiť.
No rozdiel medzi odkladaním povinností a relaxáciou je veľmi tenká čiara.
Pri relaxácii regenerujete svoju energiu, kým pri prokrastinácii sa energia ešte viac vyčerpáva. Je veľký rozdiel, keď človek celý deň pracuje a večer si zapne film a odpočíva, a tým, že celý deň sleduje filmy namiesto práce. Paradoxom je to, že človek, ktorý takto preležal celý deň, je večer ešte viac unavený ako človek, ktorý ráno vstal a pracoval.
Najnebezpečnejšie je to, že prokrastinácia časom posilňuje. Pustím si jednu časť seriálu, ktorá ma vyčerpá natoľko, že si zapnem ďalšiu epizódu. Ide o začarovaný kruh. Čas má pre nás nejakú hodnotu – narodili sme sa a, žiaľ, niekedy sa to pre každého skončí. Ak si to človek uvedomí, začne s časom nakladať opatrnejšie. Ak nechce život premrhať, mal by poraziť prokrastináciu.
Ako vyzerá zmysluplné nastavenie povinností a oddychu?
Je to subjektívne a neexistuje návod na to, čo je zmysluplné. Pokiaľ však človek robí niečo zmysluplné, tak sa mu aktivujú centrá odmien v mozgu, vyplavuje sa mu viac dopamínu a človek je nielen spokojnejší, ale aj kreatívnejší. Na druhej strane sa za posledných 30 rokov zdesaťnásobil výskyt depresií a jednou z príčin je fakt, že ľudia nemajú osobnú víziu – zmysel života.
V knihe definujete aj rozhodovaciu paralýzu. Čo to je?
Širší potenciál prináša viac možností voľby a s nimi nečakaný problém. Čím viac možností máme, tým je ťažšie sa pre nejakú rozhodnúť. Nastáva takzvaná rozhodovacia paralýza. Zvažovanie všetkých možností nám spotrebuje toľko energie, že často nakoniec nevyberieme žiadnu. Odkladáme rozhodnutia, a tým pádom aj nadväzujúce činnosti. Prokrastinujeme.
Do akej miery tento problém môže prerásť?
Stretli sme aj extrémnych prokrastinátrov, jeden z nich bol človek bez domova, ktorý úplne rezignoval. Ale aj jemu sa dalo pomôcť tak, aby si posilnil vôľu a dostal sa z toho. Tento problém si uvedomujú aj samotné firmy, ktorých zamestnanci majú relatívnu slobodu. Dokážu sa sami rozhodovať o naplnení svojho času, na aký mail budú reagovať alebo komu zdvihnú telefón. Tam, kde je sloboda, tam sa môže v zvýšenej miere vyskytnúť problém s odkladaním povinností. Ak to firmy vyriešia, tak sa im zdvihne aj produktivita práce.
V jednej firme, ktorá má open space, sme zavádzali pravidlo, že v utorok dopoludnia na seba ľudia nehovoria a majú priestor pracovať na dlhodobých projektoch. Za toto obdobie dokázali urobiť viac ako po zvyšok týždňa, keď sa navzájom vyrušujú. Jedným z riešení je teda dopriať si viac súkromia a priestor na sústredenie sa. Už len to, že si vypnete notifikácie, aby každú minútu nevyskakovalo, že došiel nový e-mail.
O knihe Konec prokrastinace
Táto kniha vás z postele nevykopne. Veď keby všetky rady fungovali, asi by sme boli všetci šťastní a pracovali tak efektívne, ako sa len dá. Kniha sa však číta ľahko a je obohatená peknými a zrozumiteľnými ilustráciami. Konec prokrastinace sa dá zhrnúť do niekoľkých viet: Čas je najvzácnejšia komodita, ktorú máme.
Ak chcete zbaliť krásne dievča, tak po nej môžete túžiť aj roky, ale osloviť ju niekedy musíte. Ak to budete odkladať, môže byť už neskoro. Síce vás ako Rómea motivácia k tejto žene môže časom opustiť, ale aspoň ste sa nevzdali bez boja. Môže vás buď odmietnuť, alebo zistíte, že obal nekorešponduje s kvalitou. Fakt, že sa nám do niečoho nechce, sa opakuje ako pocit hladu. Úlohu možno na čas ignorovať, hodiť na podriadených, určiť jej bezvýznamnú prioritu. Nakoniec zistíte, že termín horí a ste na hranici zrútenia sa.
Lenže buďme k sebe úprimní: naozaj je upratovanie, ktoré sme dokázali v pohode ignorovať mesiace, zrazu také naliehavé len preto, že sa blíži termín skúšky a vám sa nechce učiť? Priority si pomerne ľahko a radi obraciame.)