Zamestnancom v marci tohto roka podľa dát Štatistického úradu (ŠÚ) SR rástli reálne mzdy opäť vo všetkých odvetviach, najviac v maloobchode, priemysle a gastre. Najvýraznejší medziročný nárast vykázal práve maloobchod, kde sa platy po zohľadnení inflácie zvýšili o desatinu a dosiahli 1 227 eur.
Práca v tomto sektore mnohých láka a maloobchodníci stále hľadajú kvalifikovaných zamestnancov, ktorí by rozšírili ich rady. Očakávania i obavy vzbudzuje príchod poľského reťazca na tuzemský pracovný trh.
V susednom Poľsku pred pár mesiacmi musel poľský reťazec Biedronka riešiť petíciu vlastných zamestnancov, ktorú podpísalo 4-tisíc ľudí, teda 5 percent všetkých pracovníkov. S viac ako 3 500 predajňami v 1 100 mestách, 17 distribučnými centrami a kanceláriami je jedným z najväčších zamestnávateľom v Poľsku.
Niektorí zamestnanci reťazca požadovali zvýšenie počtu pracovníkov predajne, plošné zvýšenie platov a odmeny pre ľudí obsluhujúcich zákazníkov. Hovoria, že sú unavení z práce nad svoje sily za odmenu, ktorá reálne nie je oveľa vyššia ako minimálna mzda.
Tá od 1. januára 2024 v Poľsku vzrástla na 4 242 zlotých (zhruba 990 eur), od 1. júla 2024 má stúpnuť na 4 300 zlotých (zhruba 1 003 eur). Poľská vláda totiž prisľúbila zvýšiť ju dvakrát v tomto roku, na čo má vplyv aj vysoká inflácia. Minimálnu mzdu poberajú v Poľsku zhruba tri milióny ľudí.
Medziročná inflácia v Poľsku v apríli stúpla na 2,4 percenta z marcových dvoch percent. Inflačný cieľ poľskej centrálnej banky je nastavený na 2,5 percenta s toleranciu jedného percentného bodu oboma smermi, uviedol Bloomberg.
Žiadne zlepšenie, nejaké dôvody
Obsah listu predstavenstvu poľského reťazca bol známy od začiatku februára, kedy sa začal zber podpisov. Napriek tomu reťazec na požiadavky zamestnancov reagoval až v apríli, píše portál wiadomoscihandlowe.pl.
Biedronka im však neprisľúbila zlepšenie pracovných podmienok. Namiesto toho riaditeľka pre zamestnanecké vzťahy Katarzyna Strugalska povedala, že požiadavky v petícii sú založené na nepravdivých informáciách.
Poľský reťazec sa odvoláva na to, že zamestnanosť v predajniach medziročne vzrástla z 18,58 na 18,77 plných úväzkov na jednu predajňu. Podľa kritikov je však zvýšenie o necelú pätinu plného úväzku na predajňu skôr symbolické a z hľadiska zamestnancov nič nerieši.
Na slovenskom pracovnom portáli v posledných týždňoch ponúka poľský reťazec viacero pracovných pozícií, pričom výška platu sa začína zhruba na sume 1 300 eur. Otázkou je, aké pracovné podmienky vytvorí svojím zamestnancom na Slovensku.
„S problémami, ako sú medializované problémy zamestnancov Biedronky a ich pracovného prostredia a zaťaženia, sa v slovenských reťazcoch až v takom rozsahu nestretávame,“ uviedla pre TREND Martina Nemethová, hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov SR (KOZ SR).
„Obchodné reťazce pôsobiace na Slovensku zatiaľ nepociťujú odliv zamestnancov, situácia sa však môže zmeniť po etablovaní sa poľského reťazca na našom trhu. Treba si uvedomiť, že nie je vždy rozhodujúca výška platu, ale aj množstvo a charakter práce. Je povinnosťou zamestnávateľa zabezpečiť bezpečné a zdravie neohrozujúce pracovné prostredie,“ dodáva M. Nemethová.
Platy v domácom maloobchode už v súčasnosti výrazne prevyšujú minimálnu mesačnú mzdu, ktorá aktuálne predstavuje 750 eur.
Platy u nás rastú, budú viac
Súčasná vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala, že vytvorí stály tlak na rast miezd v nadväznosti na rast výkonnosti a zlepšovanie pracovných podmienok, a to vrátane sociálnych benefitov.
„V tomto roku budeme v oblasti trhu práce a zamestnanosti venovať pozornosť predovšetkým zlepšeniu pracovných podmienok a ochrane pre všetkých pracujúcich vrátanie ich odmeňovania, obmedzeniu nočnej práce a nadčasových hodín,“ uviedla pre TREND Natália Jachym Holubová, hovorkyňa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Od roku 2026 by mala byť podľa rezortu práce minimálna mzda na Slovensku stanovená na úrovni najmenej 60 percent priemernej mzdy v hospodárstve spred dvoch rokov. V súčasnosti je to 57 percent. Na ňu sú naviazané aj príplatky za prácu v noci, počas sviatkov a víkendov.
„Myslíme si, že človek, ktorý pracuje v neštandardných časoch, by mal mať aj nadštandardné príplatky,“ argumentoval pred médiami vzhľadom na svoje zámery minister Erik Tomáš. Opätovne by sa tiež malo zaviesť povinné rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na firmy v jednotlivých odvetviach.
Zamestnávatelia s obavami
Zamestnanci pracujúci v maloobchode by okrem už spomínaných vyšších príplatkov za prácu v neštandardných pracovných časoch uvítali podľa názoru M. Nemethovej aj jednotný pracovný čas reťazcov, zníženie počtu odpracovaných hodín bez vplyvu na výšku platov, napríklad zákaz nedeľného predaja, väčšie zosúladenie rodinného a pracovného života.
Podľa zamestnávateľov však prudký rast minimálnej mzdy môže znamenať prepúšťanie ľudí a ohroziť najmä ekonomicky zaostávajúce okresy.
„Sme presvedčení, že táto téma, ktorá by nemala byť politická, ale mala by vychádzať z reálnych ekonomických ukazovateľov, pričom jej neodôvodnené a ničím nepodložené razantné navyšovanie v kombinácii s príplatkami na minimálnu mzdu nadviazanými môže mať veľmi negatívny dopad nielen na zamestnávateľov ale v konečnom dôsledku aj na zamestnancov,“ objasnila pre TREND Miriam Filová, hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR.
Vo väčších firmách sa náklady zvyšovaním minimálnej mzdy a príplatkov výrazne zdvihnú a to sa môže negatívne odzrkadliť na zamestnanosti.
Ďalšie dôležité správy
