Cenu Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela, takzvanú Nobelovu cenu, získala v roku 2020 dvojica ekonómov Paul Milgrom a Robert Wilson. Kráľovská švédska akadémia vied, ktorá cenu udeľuje, ocenila prínos ekonómov k fungovaniu aukcií. P. Milgrom aj R. Wilson pôsobia na Stanford University v USA.

Prínos oboch ekonómov podľa Kráľovskej švédskej akadémie vied spočíva v tom, že prispeli k vytvoreniu rôznych formátov aukcií, ktoré sa využívajú pri predaji tovarov a služieb, ktoré sa ťažko predávajú tradičným spôsobom. Ide napríklad o frekvenčné pásma, či emisné povolenky. „Ich objavy priniesli úžitok predajcom, kupujúcim aj daňovým poplatníkom,“ poznamenala Kráľovská švédska akadémia vied.

Cenu Švédskej ríšskej banky za ekonómiu získal americký výskum fungovania dražieb. Laureátmi sú Paul Milgrom a Robert Wilson
Zdroj: Andrew Brodhead
Cenu Švédskej ríšskej banky za ekonómiu získal americký výskum fungovania dražieb. Laureátmi sú Paul Milgrom a Robert Wilson

Ekonómovia pracujú so základným predpokladom, že počas aukcie predávajúci predáva najvyššej ponuke, naopak kupujúci snaží hľadať najnižšiu cenu na trhu. Ocenení vedci sa pokúšajú porozumieť výstupom rôznych druhov aukcií a taktiež mechanizmu, akým sa tvoria konečné ceny.

Táto analýza je náročná, keďže účastníci aukcií sa správajú strategicky na základe dostupných informácií. Do úvahy berú to, čo o situácii vedia oni a taktiež to, čo si myslia, že vedia iní účastníci aukcie.

Všeobecná hodnota

Robert Wilson vyvinul teóriu, ktorej súčasťou je takzvaná „všeobecná hodnota“. Jej výška nie je pred aukciou vopred známa, no na konci je rovnaká pre všetkých. R. Wilson upozornil na to, že racionálny kupujúci sa snaží počas aukcie ponúknuť takú cenu, ktorá je v skutočnosti nižšia ako jeho vlastný najoptimistickejší odhad všeobecnej hodnoty.

Zároveň platí, že potenciálni kupujúci sa počas aukcie boja javu, ktorý sa v anglickom jazyku označuje ako „winner’s curse“, teda vo voľnom preklade „prekliatie víťaza“. To znamená, že kupujúci sa obáva toho, že jeho víťazná ponuka sa napokon ukáže ako príliš vysoká a nakoniec bude v tejto situácii porazený, hoci dražbu vyhral.

Súkromná hodnota

Paul Milgrom formuloval všeobecnejšiu teóriu aukcií, ktorá do úvahy okrem všeobecných hodnôt berie aj „súkromné“ hodnoty, ktoré sa v prípade každého účastníka aukcie líšia. P. Milgrom analyzoval stratégie prihadzovania známych formátov aukcie a ukázal, že predajca môže očakávať vyššie príjmy v prípade, že sa účastníci počas aukcie dozvedia navzájom viac o tom, akú hodnotu draženému predmetu pripisujú.

Rozdiel medzi všeobecnou hodnotou a súkromnou hodnotou sa dá ilustrovať na dražbe umeleckých diel. Majiteľ konkrétneho obrazu sa zamýšľa nad jeho všeobecnou hodnotou vo chvíli, keď pripúšťa, že by v budúcnosti obraz na aukcii predal. V tomto prípade uvažuje o tom, akú cenu by akceptoval a zároveň o tom, akú cenu by tomu obrazu mohli pripísať potenciálni účastníci dražby.

Súkromná hodnota obrazu sa prejavuje do momentu dražby, keď majiteľovi visí na stene a prináša mu tak úžitok.

Vlastné riešenia

Tohtoroční laureáti zároveň vytvorili nové formáty aukcií, pri ktorých sa súčasne dražilo viacero objektov, ktoré spolu súvisia. Cieľom predajcu v tomto prípade nie je dosiahnutie maximálneho príjmu z aukcie, sleduje skôr čo najväčší prospech pre spoločnosť.

Jeden z formátov aukcií, ktoré R. Wilson a P. Milgrom navrhli, sa prvýkrát použil v roku 1994 v USA, keď americké úrady dražili frekvencie pre telekomunikačných operátorov. Odvtedy sa ich spôsob dražby použil v mnohých krajinách.

Výskum ocenených ekonómov tak má praktické využitie globálneho významu, čo prispelo k tomu, že cenu udeľovanú na pamiatku Alfreda Nobela získali. „Tohtoroční laureáti začali základnou teóriou a neskôr výsledky, ktoré dosiahli, prakticky použili, a to celosvetovo. Ich výskum priniesol spoločnosti významné benefity,“ uviedol Peter Fredriksson, člen komisie, ktorá Nobelovu cenu za ekonómiu udeľuje.  

Špeciálne postavenie ceny za ekonómiu
S „Nobelovou cenou za ekonómiu“ je spojené finančné ohodnotenie vo výške desať miliónov švédskych korún. Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela nie je oficiálnou Nobelovou cenou, keďže sa nevypláca z jeho pozostalosti. Cena sa ale udeľuje na základe rovnakých princípov ako Nobelova cena v ostatných odvetviach. Prvýkrát sa toto ocenenie udeľovalo v roku 1969.