Problémom na finančnom trhu v roku 2022 nebude inflácia, ale postup centrálnych bánk. Takáto predpoveď znela z úst viacerých analytikov ešte začiatkom tohto roka. Niektorí tvrdili, že chybná politika centrálnych bánk v posledných rokoch spôsobila „bublinu všetkého“ a tá raz musí prasknúť.

Iní zase dúfali v najlepší z možných scenárov, ktorý európski bankári oficiálne prezentovali, že svojou politikou dokážu znížiť infláciu a zároveň zabrániť recesii. Nič také sa nestalo. Optimizmus postupne vyprcháva a v médiách zaznievajú aj pesimistickejšie prognózy.

Napríklad, že vysoká inflácia pravdepodobne potrvá roky. A hoci Európska centrálna banka (ECB) podnikla isté kroky, aby jej rastu zabránila, napríklad niekoľkokrát zvýšila svoju hlavnú úrokovú sadzbu, Európania by sa mali pravdepodobne pripraviť na dlhodobejšiu dezinflačnú trajektóriu.

Faktom zostáva, že ECB v posledných rokoch zasypávala trhy lacnými peniazmi a počas pandémie pridala ešte viac. Firmy aj vlády si na lacné peniaze zvykli, zmeniť to bude ťažké, príliš sa na ne spoliehali. Je skoro povedať, či rast spotrebiteľských cien v eurozóne dosiahol svoj vrchol, avizoval 8. decembra tohto roka guvernér Slovenskej národnej banky (NBS) a člen Rady guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) Peter Kažimír pre agentúru Bloomberg. 

Medziročné tempo rastu inflácie v eurozóne sa  podľa európskeho štatistického úradu Eurastat v novembri 2022 znížilo na 10 percent z rekordných 10,6 percenta v októbri. Napriek spomaleniu zostáva totiž inflácia v 19-člennej eurozóne päťnásobne vyššia než je cieľ ECB na úrovni dvoch percent. Aké prekvapenia na tuzemskom trhu odborníkov vo finančnej oblasti najviac zaskočili a v čom konkrétne? TREND sa ich na to spýtal v ankete.

Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko

Aj keď sa zvyšovanie centrálnych sadzieb Európskej centrálnej banky (ECB) v tomto roku očakávalo, zvolené tempo rastu sadzieb je do istej miery prekvapením. Tým pádom úrokové sadzby úverov narástli na vyššie než očakávané úrovne. Prekvapením, naopak, nebolo oslabenie dopytu po hypotékach a bývaní, ktoré od leta jednoznačne vidíme na celom Slovensku.

Aj keď mnohí ľudia túžobne očakávajú plošný pokles cien, nie je žiadnym prekvapením, že sa zatiaľ nekoná. Minimálne faktor ekonomického rastu a stále nízkej zamestnanosti hovorí proti tomu, aby nastal plošný pokles cien bývania.

Marek Malina, analytik investičnej spoločnosti Portu

Bola to vojna na Ukrajine. Prekvapila nielen rázna spoločná odpoveď EÚ i celého západného sveta v podobe sankcií, ale aj relatívna flexibilita podnikov na Slovensku. Tie vo veľkom ohlasujú investície do ekologizácie výroby, za zmienku stojí i to, že európske hospodárstvo sa napriek negatívnym vplyvom vojny zatiaľ vyhýba recesii.

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa