Centrálne banky robia ďalšiu veľkú chybu. Zafixovať drahé hypotéky prestáva dávať zmysel

Je to hospodárska recesia a pokles akciových trhov, ktoré sa v mysliach ľudí stali synonymom ekonomickej krízy. Na jednej strane ju reprezentujú rady stojace pred úradom práce a na strane druhej prepady finančných aktív.

Avšak pre mnohých ekonómov sú iba následkom omnoho väčšieho a dlhotrvajúceho procesu s označením finančná kríza. Napríklad, každý skúsenejší investor si pamätá paniku z finančných trhov z jesene a zimy 2008 po kolapse americkej investičnej banky Lehman Brothers. A mnohí si budú pamätať aj na nezamestnanosť, ktorá nasledovala.

Avšak len málo ľudí vie, že skutočné problémy nastali omnoho skôr. Bolo to už v auguste 2007, keď sa objavili prvé významné narušenia na peňažnom trhu, ktoré mesiac po mesiaci gradovali do čoraz väčších problémov. A kulminovali práve tým, čo sa dnes označuje ako veľká finančná kríza.

Jej zárodky však boli zasiate dávno predtým, ako sa spozorovali prvé turbulencie. Nevidela ich väčšina ekonómov, väčšina investorov a ani väčšina centrálnych bankárov. Naopak, ešte v lete 2008 predstavitelia americkej centrálnej banky uisťovali investorov, že recesia bola zažehnaná, a európska centrálna banka dokonca v tom čase zvýšila úrokové sadzby. No mnohé finančné trhy, najmä tie peňažné, kričali, že centrálni bankári robia chybu. A mali pravdu.

V októbri 2022, viac ako 15 rokov od vzniku prvej veľkej finančnej krízy, peňažné trhy opäť kričia: centrálne banky sa mýlia. Náznakov je mnoho, no takmer nikto im nevenuje pozornosť. Pritom všetci si sú vedomí, že „žijeme v časoch výrazne zvýšeného rizika, podobného, akého sa ľudia začali báť v auguste 2007,“ povedal bývalý minister financií Spojených štátov Lawrence Summers.

Prekvapenie na najnudnejšom trhu na svete

Nemecký trh vládnych dlhopisov je možné označiť ako jeden z najnudnejších trhov na svete. Nemecké dlhopisy sú výrazne konzervatívna investícia s nízkym výnosom. Preto poruchy na ňom napovedajú o zhoršení stavu aj na bezpečných aktívach.

Presne to sa deje v posledných dňoch, keď sa výnos na 30-ročných dlhopisoch dostal pod výnos na 10-ročných dlhopisoch. Takéto niečo sa označuje ako inverzia dlhopisovej krivky. Je neprirodzené a nelogické, aby peniaze požičané na dlhšie obdobie mali nižší výnos, ako peniaze požičané na krátke obdobie. Má to iba jeden jediný dôvod – finančné trhy veria, že centrálna banka sa mýli. Rovnako, ako sa mýlila v lete 2008, keď zvýšila úrokové sadzby tesne pred finančnou a ekonomickou krízou.

Nemecké dlhopisy sú iba druhýkrát v histórii v inverzii. Prvý krát sa to stalo práve v lete 2008 za prezidentovania Jean-Claudea Tricheta, ktorý v čase finančnej neistoty zvýšil úroky. Dôvod na ich zvýšenie mal dobrý – inflácia vzrástla na historický rekord 4,5 percenta kvôli cene ropy, ktorá sa v tom čase vyšplhala nad 140 dolárov za barel.

ECB nevnímala nič iné ako svoj jediný oficiálny cieľ udržania tempa inflácia blízko úrovne dvoch percent. Čo ale nasledovalo, nečakal z ECB nikto. V priebehu pár mesiacov prišla finančná pohroma. S krachom Lehman Brothers sa finančný systém zrútil ako domček z karát. Peniaze v podobe nových úverov, ktoré mesiace živili ekonomiku, doslova zmizli zo zemského povrchu.

Likvidovali sa derivátové pozície v objeme desiatok biliónov dolárov a sťahovali so sebou reálne aktíva, ako akcie a dlhopisy, ktoré tieto pozície podporovali. Keď zmizli peniaze, zmizla aj inflácia. Cena ropy sa prepadla o sto dolárov a do roka sa inflácia preklopila do deflácie. ECB znížila úrokové sadzby na nulu. Svetový finančný systém pred kolapsom zachránila iba neobmedzená likvidita amerického Fedu, ktorý dolárovými swapmi zásoboval celý svet.

Rýchla otočka finančných trhov z inflácie do deflácie je možná aj v súčasnosti. Napriek tomu, že mnohí ekonómovia tvrdia, že inflácia ostane dlhodobo štrukturálne vysoká, v časoch finančných kríz, kedy komerčné banky prestanú vyrábať peniaze, hrozí rýchly a dramatický prepad cien do deflácie.

Mechanizmus je jednoduchý – pohroma na finančnom trhu spôsobí nezáujem bánk požičiavať peniaze, peňažná masa prudko klesá a bez nej klesne aj ekonomika a následne ceny. Deflácia vtedy vzniká kvôli poruchám finančných aktív a pasív, rovnako, ako to bolo v rokoch 2008/2009. Všetky ekonomické krízy v tomto storočí, možno s výnimkou pandémie, boli spôsobené výhradne kolapsom finančného trhu.

Problém vysokých úrokových sadzieb