Podľa prieskumu UBS Group medzi 40 centrálnymi bankami správcovia rezerv čoraz viac vnímajú geopolitické riziká ako vážnu hrozbu pre bezpečnosť svojich aktív.
Devízové aktíva sa začali využívať na politické účely, čo tretina respondentov označila za najväčšie riziko. Ide o výrazný nárast oproti minulému roku, keď až 87 percent opýtaných vyjadrilo obavy z eskalácie medzinárodných konfliktov a z pretrvávajúceho napätia na Blízkom východe. Polovica z nich si myslí, že vojna medzi Ruskom a Ukrajinou bude pokračovať aj po roku 2026.
Znepokojujúci precedens vyvolal návrh na znárodnenie ziskov zmrazených devízových aktív Ruska na pomoc pri obnove Ukrajiny začiatkom tohto roka. Devízové rezervy pritom boli dekády považované za najbezpečnejšie úložisko bohatstva krajiny.
„Z prebiehajúcich geopolitických trendov profituje predovšetkým zlato, ktoré opäť získava na atraktivite,“ uviedol vedúci oddelenia globálnych trhov v UBS Asset Management Massimiliano Castelli.
Správcovia rezerv zároveň prehodnocujú investície do dolára a súvisiacich aktív, čo by mohlo ohroziť jeho dominanciu na globálnom menovom trhu, píše agentúra Bloomberg. Podiel dolárových držieb popredných centrálnych bánk klesol zo 67 percent v roku 2021 na súčasných 55 percent, zatiaľ čo euro a japonský jen zaznamenali nárast alokácie.
Účastníci prieskumu zároveň prejavili nespokojnosť aj z politickej nestability a rozsiahlych verejných deficitov. Až 37 percent z nich označilo neudržateľnú úroveň dlhu za hlavné nebezpečenstvo pre chod globálnej ekonomiky.
Väčšina respondentov sa takisto domnieva, že súčasný medzinárodný finančný systém nie je dostatočne odolný na zvládnutie aktuálnych výziev, ako sú rastúca nerovnosť príjmov, klíma a demografické zmeny, konštatuje Bloomberg.
