Centrálne banky nevedia, ako zastaviť infláciu. Môže si to vyžadovať zvýšenie sadzieb až o 10 %

Vrchol inflácie, aspoň tej americkej, môže byť za nami. Tvrdia to inflační optimisti. Majú na to dobré dôvody. Nie všetci ekonómovia sú však o tom presvedčení.

Prečo ceny poklesnú

Jedným z dôvodov možného skorého poklesu inflácie sú obrovské naakumulované zásoby tovarov v amerických supermarketoch. V časoch globálnych problémov s dodávateľskými sieťami si americké reťazce vytvorili značné zásoby tovarov. Väčšinu z nich však nedokázali predať a teraz sa ich budú musieť zbavovať za nízke ceny. To bude tlačiť infláciu nižšie.

Infláciu môže nadol stiahnuť aj zníženie cien na globálnom trhu nehnuteľností, ktorý začína v posledných týždňoch preukazovať známky výrazného spomaľovania. A tiež sú tu čínske problémy, ktoré môžu spôsobiť pre svetové ceny deflačný šok. Podľa Bloombergu percentuálne zníženie priemyselnej produkcie v Číne spôsobí pokles cien ropy až o päť percent.

Taktiež začínajú klesať globálne prepravné tarify. Tie sú od svojich vrcholov nižšie už o štvrtinu. Ku koncu roka by sa mala situácia v dodávateľských sieťach stabilizovať, kvôli čomu ďalej klesnú náklady na prepravu.

V rovnakom čase centrálne banky zvýšia úrokové sadzby a zastavia kvantitatívne uvoľňovanie, čo spomalí ekonomiku a zníži tlak na rast cien.

V neposlednom rade je tu bázický efekt, ktorý hovorí, že pokiaľ nebudú komodity ďalej rásť, ich kontribúcia k vyššej inflácii poklesne. Naopak, pokles cien komodít pri ekonomickom spomalení by pomerne rýchlo znížil inflačné tlaky.

Prečo ceny nepoklesnú

Komodity sú tovary, ktorých cena je výrazne volatilná, keďže ponuka je z krátkodobého hľadiska takmer fixná. Ak sa prudko zmení dopyt, cena komodít môže prudko vzrásť alebo prudko poklesnúť.

Zatiaľ však stále rastie. Začiatkom týždňa dosiahol spotový komoditný index Bloombergu nové historické maximá. Tento index, ktorý sleduje 23 surovín, naznačuje, že komodity ešte nemuseli povedať posledné slovo.

Nezávisle od komodít, ktoré ovplyvňujú všeobecnú infláciu, niektorých ekonómov výrazne znepokojuje jadrová inflácia očistená od cien energií a potravín. Tá v Spojených štátoch presiahla 6,2 percenta.

Larry Summers, profesor z Harvardu, ju porovnával s historicky najvyššou infláciou dosiahnutou v júni 1980, ktorá zaznamenala hodnotu 13,6 percenta. Tvrdí, že v skutočnosti bola táto inflácia omnoho nižšia. Vypočítal ju na úrovni 9,1 percenta.

Dôvodom veľkého rozdielu medzi jadrovými infláciami je skutočnosť, že ich výpočet sa za ostatné dekády výrazne zmenil. V praxi to znamená, že súčasná inflácia je omnoho bližšie historicky najvyššej inflácii v USA, ako by sa mohlo zdať. A to je obrovský problém.