Buffett odštartoval paniku v Tokiu, ktorá obletela celý svet. Aké sú riziká výpredaja

V pondelok sa obchodovanie na akciovom trhu v Japonsku muselo zastaviť. Akciové indexy stratili v priebehu jedného dňa viac ako12 percent, čo v bodovom vyjadrení predstavuje najväčší prepad od roku 1987. Panika sa rozšírila aj do ostatných krajín Ázie, keď juhokórejský index stratil takmer deväť percent a taiwanský sedem percent.

Výpredaje zasiahli aj Európu, kde paneurópsky index Euro Stoxx 50 strácal počas obeda viac ako dve percentá, a tiež USA, kde S&P 500 zaznamenával straty takmer tri percentá. Najväčšie poklesy však zaznamenali americké technologické akcie, ktoré by si pri otvorení trhov mohli odpísať viac ako štyri percentá.

Práve technológie sú veľkým spoluvinníkom globálnych prepadov. Spúšťačom boli správy počas víkendu, že investičný fond Warrena Buffetta predal od začiatku roka viac ako polovicu akcií spoločnosti Apple.

Obavy z vysokých valuácií technologických akcií v kontexte prudkého spomaľovania ekonomického rastu prinútili mnohých investorov akcie predávať, čo sa podpísalo pod veľké pondelkové prepady.

Akcie Apple sa v pre-markete obchodujú so stratou takmer deväť percent, Nvidia stráca takmer desať percent. S podobnou stratou skončil aj taiwanský výrobca čipov TSMC. Zatiaľ sa výpredaj dotkol najmä technologických a japonských akcií.

Takto prudký pohyb predstavuje riziká, ktoré, keď sa materializujú, sa môžu rýchlo preniesť aj na ostatné finančné trhy. Japonsko je názorným príkladom, ako sa straty investorov z jednej krajiny rozšíria do ostatných trhov. Dôvodom je rizikový apetít a fenomén carry-trades.

Ako vzniká bublina

„Motýľ mávajúci krídlami na Wall Street s určitou pomocou Warrena Buffetta, Federálneho rezervného systému a nespočetných retailových investorov vytvoril tokijský tajfún“, píše komentátor Bloombergu John Authers.

Dôvod prepadu japonských aktív nie je pritom príliš komplikovaný a už sa opakoval viackrát v histórii, najvýraznejšie počas globálnej finančnej krízy v roku 2008.

Finančné trhy nerastú tak prudko preto, že ľudia postupne nakupujú aktíva za zarobené peniaze. Investori nakupujú aktíva za požičané peniaze. Ak si dokážu zobrať povedzme 3-percentný úver a na rastúcich akciách zarobia 30 percent, potom maximalizujú množstvo úverov, ktoré si berú.

V skutočnosti na finančných trhoch existuje množstvo inštrumentov, ktoré vytvárajú takéto pákové produkty bez toho, aby investor musel čokoľvek spraviť. Keď to spraví mnoho investorov, finančný trh sa stane zraniteľný.

Takéto niečo sa udialo aj v Japonsku. Odkedy bolo zrejmé, že pandémia sa skončila, japonský jen voči doláru oslabil z úrovne 100 na 160. Tiež o takmer 50 percent vzrástol od leta 2021 japonský akciový index, ktorý sa stal miláčikom investorov.

Princíp, ktorý stál za ich rastom, bol jednoduchý. Potenciálny investor nespravil to, že by vymenil doláre za jeny a nakúpil za ne japonské akcie. Spravil to ako Warren Buffett, ktorý sa v posledných rokoch stal veľkým investorom do japonských akcií.

Ešte v apríli emitoval dlhopisy v jenoch, čo je podobný princíp ako úver, a za získané prostriedky nakúpil japonské aktíva. Túto stratégiu volilo množstvo zahraničných investorov, ktorí takto vytlačili japonské akcie na historické maximá vo veľmi rýchlom čase.

Zadlženie sa investorov s cieľom nakupovať domáce akcie nebolo jediným rizikom, ktoré sa v Japonsku realizovalo. Mnoho zahraničných investorov za požičané jeny nekupovalo iba domáce akcie, ale aj zahraničné akcie či vyššie úročené cudzie aktíva.

Vznikal takzvaný carry-trade, obchod, ktorý je založený na nižšom úročení pasív (pôžičiek) ako aktív. Pri vyššej páke takýchto obchodov dokáže investor bez problémov zarobiť dvojciferné zisky. Japonská mena a japonské akcie sa stali synonymom tohto procesu.

Ako praská bublina