Bonusy očkovaným cez Zákonník práce. Firmy sa chytajú za hlavu, vláda nemá rozum, rieši čo nemá

Podarilo by sa vláde zvýšiť zaočkovanosť Slovákov, ak by napríklad upravila Zákonník práce? A pomohlo by to vôbec niečomu? Návrh takejto novely z dielne nezaradeného poslanca Tomáša Valášeka, ktorý pretláča návrhy mimoparlamentnej strany, sa má objaviť na rokovaní vlády Národnej rady SR už v septembri. Vzbudil rozruch a už aj zhasol.

Firmy si z neho ťažkú hlavu nerobia, sotva ho zaregistrovali. Obsahuje totiž nielen viacero sporných návrhov z právneho pohľadu, ale ani v praxi by im veľmi nepomohol. Zhodli sa na tom, že každý podnik je dosť kompetentný na to, aby si sám nastavil systém odmeňovania zamestnancov počas pandémie i mimo nej. A na tom netreba nič meniť.

Ohrdnuté hnutie dostalo nápad

Pozitívne tento krok vníma len „ohrdnuté“ a už aj rozpadnuté hnutie Za ľudí, ktoré to zdôvodňuje tým, že z pohľadu zamestnávateľov je situácia absurdná. Tí vraj nemôžu dať benefity pracovníkom, ktorí mu zodpovedným prístupom pomáhajú udržiavať podniky v prevádzkach. TREND sa zástupcov zamestnávateľských zväzov na to spýtal priamo a odpoveď vôbec nie je taká jednoznačná.

Zamestnávateľské i podnikateľské zväzy nešetria kritikou, že by išlo o ďalšiu povinnosť, ktorú im chce štát hodiť na plecia, vrátane finančných výdavkov, ktorých majú v čase pandémie viac ako dosť. To všetko v čase, kedy sa ešte len spamätávajú z pandémie, v ktorej ich štát obmedzoval v podnikaní a ich fungovanie v ďalších mesiacoch tretej vlny je tiež otázne s ohľadom na prísne nastavený covid automat.

Ostatné strany v koalícii sa k návrhom benefitov v Zákonníku práce nevyjadrujú, avšak je zrejmé, že najviac problémom s týmto krokom by mali v hnutí Sme rodina pod vedením Borisa Kollára. To sa v podobných otázkach vyjadrovalo jednoznačne. 

„Čo sa týka odmeňovania zaočkovaných zamestnancov, tak to funguje už aj dnes. Je na každom zamestnávateľovi, či im poskytne nejaké benefity a v akej forme,“ uviedla pre TREND hovorkyňa hnutia Linda Tribusová. Pri poskytovaní bonusov firma nemôže robiť rozdiely medzi očkovanými či neočkovanými, čo potvrdil aj Národný inšpektorát práce.

Hnutie sa tiež ešte v júli ohradilo k využívaniu covid preukazov, naposledy v spore s ministrom zdravotníctva Vladimírom Lengvarským. Novela zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia bola napokon schválená, aj s ich podporou, po vyrokovaní istých ústupkov. 

Posledný tlak zo strany štátu?

Myšlienku zvýhodnenia formou dňa pracovného voľna a finančného príspevku na očkovanie vnímam ako takmer posledný možný tlak zo strany štátu na zvýšenie zaočkovanosti populácie, hovorí pre TREND Ivan Zizič, generálny riaditeľ spoločnosti Elanor Slovakia.

Návrh novely je podľa neho celkom jasný a adresný, otázkou ostáva, ako sa k tejto situácii postavia zamestnávatelia. „Tí môžu poskytnúť zamestnancovi „ďalšiu dovolenku v rozsahu najmenej jeden deň, najviac však päť dní“, čo znamená, že majú rozmedzie, ktoré môžu prijať,“ objasňuje.

Finančný príspevok na zaočkovanosť v hodnote 275 eur pre spoločnosti v súkromnej sfére je podľa I. Ziziča celkom odvážne stanovený. Navyše novela pokrýva aj sféru štátnej a verejnej správy. Celkovo ju berie ako mimoriadne odvážnu, s vysokým potenciálom na úspech.

„Obdobné kroky vnímame aj v iných krajinách. Viac menej ide o poslednú inštanciu pred povinným očkovaním, ku ktorému sa už niektoré krajiny uchýlili, a tým pádom prekročili tento krok úplne. Prehlbovanie problematiky zaočkovaných a nezaočkovaných podľa mňa spadne čoskoro,“ myslí si I. Zizič.

Postačuje, čo máme, tvrdia firmy

Zamestnávatelia nemôžu z právneho hľadiska v súčasnosti zisťovať, kto je očkovaný a kto nie. Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD) si nevie predstaviť, ako by mohli niekomu poskytovať dovolenku ďalších 1 až 5 dní ako motiváciu pre očkovaných. „Zamestnávatelia sú flexibilní a už dnes vychádzajú svojim zamestnancom v ústrety a poskytujú dovolenku aj nad rámec zákona,“ objasňuje pre TREND.

Podobne je to aj s voľnom po očkovaní. Súčasný Zákonník práce zaručuje zamestnancom 7 dní pracovného voľna kvôli návšteve lekára, odberu krvi či očkovania.

Pokiaľ ide o dobrovoľný finančný príspevok 275 eur pre očkovaného, malo by sa naň vzťahovať ustanovenie rovnako ako pri finančnom príspevku na stravovanie. Ten mal by byť oslobodený od platenia daní a odvodov, či už pre zamestnávateľa, ale i pre zamestnanca.

„Obávame sa, že príspevok na očkovanie nespĺňa právnu definíciu príspevku na stravovanie. Preto hrozí, že ho nebude možné daňovo oslobodiť,“ poznamenáva generálny sekretár. Podotýka tiež, že každá firma je dosť kompetentná na to, aby si sama nastavila systém odmeňovania. 

Hľadanie kompenzácií a úľav

Mnohé podniky majú, prirodzene, záujem, aby mali najviac zamestnancov zaočkovaných, podotýka hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Miriam Filová. Uvedomujú si vraj vážnosť situácie, a preto často cez interné kampane presviedčajú zamestnancov o výhodách očkovania. Najčastejšie ponúkaným benefitom je podľa nej voľno navyše v deň očkovania.

Ďalšie mimoriadne odmeny sa však už odlišujú od finančnej kondície konkrétnej firmy. „Sú podniky, ktoré si nemôžu dovoliť robiť rozsiahle kampane, či vyplácať rôzne motivačné  bonusy, ktoré im zvyšujú náklady. Myslíme si preto, že štát by mal participovať na motivovaní zamestnancov v očkovaní,“ konštatuje M. Filová. Očakávali by napríklad výraznejšiu podporu cez úľavy, daňové či iné kompenzácie takto zvýšených nákladov.  

Živnostníci sú mimo „hru“

Pravdou ostáva, že podnikatelia by boli tí, ktorí by navrhnuté zmeny financovali z vlastného vrecka. Z pohľadu živnostníkov, malých a stredných podnikateľov by im tento návrh zvýšil mzdové náklady, ktoré sú, najmä vďaka výške odvodov, vysoké už v súčasnosti, konštatuje pre TREND Jaroslav Juriga, riaditeľ Slovenskej živnostenskej komory (SŽK).

To je podľa neho jeden z hlavných dôvodov, pre ktorý zvažujú ľudia zmenu zo zamestnania na podnikanie formou živnosti. „Chápeme snahu štátu o motiváciu k očkovaniu, avšak očakávame, že tieto motivačné príspevky nebudú hradené zo zdrojov podnikateľského sektora, ale z prostriedkov štátneho rozpočtu,“ dodáva J. Juriga. 

Tento legislatívny návrh navyše, pravdepodobne, nepostihuje motiváciu živnostníkov. „Preto odporúčame, aby štát využil dostupné zdroje štátneho rozpočtu na povzbudenie podnikateľov, firmy, živnostníkov a zamestnancov k očkovaniu. Tiež, aby nezaťažoval súkromné zdroje podnikateľského sektora, ktorý sa ešte stále nepozviechal z koronakrízových opatrení,“ dodáva riaditeľ SŽZ.

Podľa Miriam Bellušovej, generálnej sekretárky Slovenského živnostenského zväzu (SŽZ), vláda by mala riešiť aktuálnejšie témy, ktoré vychádzajú napríklad z transpozície smerníc EÚ o pracovných podmienkach. Jej účinnosť je plánovaná k 31. augustu 2022. Okrem toho je na stole tiež poslanecká novela Zákonníka práce, ktorá rieši stravné pre zamestnancov a má platiť už od januára 2022.

Niekto by to musel zaplatiť

Ak možno hypoteticky predpokladať, že by vláda prijala ad-hoc novelu Zákonníka práce s okamžitou účinnosťou, určite by sme sa spomínanými návrhmi nestotožnili, tvrdí generálna sekretárka SŽZ. To hneď z viacerých dôvodov.

„Zamestnanec má v súčasnosti nárok na náhradu mzdy za  7 pracovných dní, kedy môže byť napríklad dočasne práceneschopný. Pokiaľ je očkovanie vysokou prioritou, postačí, ak sa umožní namiesto čerpania dovolenky, využitie jedného či dvoch z týchto siedmich platených dní. Náklady v tomto prípade znáša zamestnávateľ,“ dodáva M. Bellušová.

Ďalej je na očkovanie potrebné motivovať predovšetkým staršie ročníky, ktoré sú už často mimo rámca Zákonníka práce. Štát by mal hľadať cesty, ako zvyšovať zaočkovanosť u starších ľudí, a to sa cestou zamestnaneckých benefitov optimálne dosiahnuť nedá, tvrdí generálna sekretárka. Rovnako zamestnanci nie sú jedinou skupinou osôb v ekonomike, štát nesmie diskriminovať ani ostatných.

Otázkou tiež ostáva, či by bola vláda ochotná rovnako veľkorysé benefity poskytnúť i zamestnancom v štátnej a verejnej správe. A tiež, akým spôsobom by tieto výdavky financovala, keďže aktuálne na Slovensku máme historicky najvyšší deficit verejných financií.