Bonifikácia hypoték podľa Smeru: Pozrite si, koľko by dlžníci ušetrili a aké sú nástrahy

Už na budúci týždeň by mal minister financií predložiť na vládu riešenie „vysokých úrokov na hypotékach“. Tie aktuálne atakujú päť percentnú hranicu. Hoci konkrétny návrh ešte nie je známy, pred voľbami avizoval Smer, že úvery na bývanie chce bonifikovať. Dva percentuálne body by poskytol štát a jeden až dva body samotné banky.

Ak by minister financií predložil na vládu rovnaký návrh, o akom hovorila strana pred voľbami, podpora by sa týkala dlžníkov s príjmom do 1,6 násobku priemernej mzdy a úverov do 100-tisíc eur. Vyššie hypotéky by zrejme boli tiež dotované, no iba do spomínanej 100-tisícovej hranice.

Pre štát by mohlo ísť o náklady vo výške deväťcifernej sumy. V tomto a budúcom roku budú refinancované úvery v objeme zhruba 10 miliárd eur. To by pri bonifikácii celého objemu vo výške dvoch percentuálnych bodov znamenalo rozpočtové náklady približne 200 miliónov eur. V roku 2025 by suma mohla pre ďalšie úvery, ktorým skončí fixácia výhodnej sadzby, narásť na vyše 300 miliónov eur.

Peniaze sa zrejme štát pokúsi získať priamo od bánk obnovením bankového odvodu, ktorý zrušila vláda Igora Matoviča. Keď ešte v roku 2019 kabinet Petra Pellegriniho chystal zvýšenie bankového odvodu z 0,2 na 0,4 percenta vybraných pasív, ročný príjem štátu mal vzrásť na 288 miliónov eur. Bankári argumentujú, že vyššie zdanenie by skomplikovalo úverovanie.

V minulosti boli hypotéky pre mladých bonifikované dvoma percentuálnymi bodmi zo strany štátu a jedným bodom zo strany banky. Podobný scenár sa dá očakávať aj teraz. V takom prípade by dlžníkovi so 100-tisícovým úverom a zostávajúcou splatnosťou 25 rokov poklesla splátka z 585 na 424 eur.

Vzhľadom k stavu verejných financií sa nedá vylúčiť ani model, že štát i banky prispejú rovnako jedným percentuálnym bodom. To by modelovú splátku znížilo na 474 eur. Návrh dva percentuálne body zo strany štátu a rovnako aj zo strany banky je málo pravdepodobný. Jednak pre veľkú záťaž bankového sektora a tiež by vo výsledku mohli klienti po bonifikácii platiť skutočný úrok iba jedno percento, čo vzhľadom na súčasnú situáciu pôsobí absurdne.

Dôležitý spôsob pripisovania

Z pohľadu klienta bude dôležité nielen to, koľko ušetrí, ale aj to, ako sa bude bonifikácia uplatňovať. Práve to môže ovplyvniť dostupnosť úverov pre nových žiadateľov. V súčasnosti musí byť podľa pravidiel Národnej banky Slovenska splátka hypotéky maximálne 60 percent čistého príjmu po odrátaní životného minima. Banky zároveň musia testovať splnenie tejto povinnosti pri navýšení sadzby o dva percentuálne body, maximálne však do výšky šesť percent.