Banky sa sťažujú, že zarábajú málo. Posledné roky modelu ich podnikania naozaj nepriali

Bankový sektor stráca dych. Znie to paradoxne, keďže finančné inštitúcie, pokiaľ ide o čistý zisk, minulý rok siahali na nové historické maximum. Čistý zisk však nie je jediné kritérium, ktoré je v tomto prípade vhodné sledovať. Ak niektoré z odvetví ekonomiky neťaží z toho, že Slovensko je členom eurozóny, je  to práve bankovníctvo. Súvisí to s tým, ako banky na Slovensku podnikajú. Základom ich ziskov je rozdiel medzi úrokmi, ktoré platia klientom z prijatých vkladov, a úrokmi, ktoré banky získavajú od klientov za to, že im poskytli úvery.

Slovenský bankový sektor funguje najmä na základe klasickej schémy podnikania bánk. Finančné inštitúcie vyzbierajú vklady od klientov, ktorí si u nich otvorili účet, tieto peniaze zoberú a poskytujú z nich úvery.

Týmto spôsobom sa množia peniaze v ekonomike. Vysvetliť sa to dá na nasledujúcom  príklade. Z tisíc eur, ktoré klient uloží na svoj účet, banka približne stovku uloží ako povinnú rezervu, zároveň zvyšných deväťsto eur vezme a poskytne z nich úvery. Tieto peniaze sa následne dostanú do ekonomiky, keďže sa pripíšu na účet niekomu inému. Z jedného vkladu vo výške tisíc eur sa stalo 1 900 eur. Banka totiž deväťsto eur požičala a zároveň účtovne deklaruje, že majiteľ účtu si skutočne svojich tisíc eur môže vybrať z vlastného účtu, hoci ich banka v skutočnosti nemá, keďže väčšinu požičala.

Úrokové príjmy ťahajú biznis