Banky môžu spôsobovať aj tlmiť krízy. Trojica ekonómov ukázala ako, získala Nobelovu cenu

Nobelovu cenu za ekonómiu v roku 2022 získali Američania Ben S. Bernanke, Douglas W. Diamond a Philip H. Dybvig za výskum úlohy bánk v ekonomike. Vo svojej práci detailne popísali, akú úlohu zohrali banky v minulých finančných krízach. Ich výskum prispel k tomu, že v súčasnosti môže globálna ekonomika čeliť finančným krízam lepšie. B. Bernanke je všeobecne známy aj vďaka tomu, že v rokoch 2006 a 2014 stál na čele Fedu, americkej centrálnej banky.

Banky a krízy

Ocenení ekonómia popísali ako problémy bánk priamo prispievajú k vzniku finančných kríz vo svete. Základy výskumu položil Ben Bernanke už v roku 1983, keď analyzoval vývoj Veľkej hospodárskej krízy v tridsiatych rokoch minulého storočia.

Za príčiny takzvanej „Veľkej depresie“ sa ešte aj v osemdesiatych rokoch považoval nedostatok peňazí v ekonomike. Prevládal teda názor, že ak by centrálne banky vytlačili viac peňazí, kríza by nenabrala také veľké rozmery.

Mimochodom, po roku 2008 centrálne banky zareagovali na krízu tým, že začali masívne zvyšovať objem peňazí v ekonomike. Napríklad na konci roka 2007 bola bilančná suma Európskej centrálne banky (ECB) zhruba 1,5 bilióna eur, ku koncu roka 2021 bola jej bilančná suma až 8,5 bil. eur.

Samotný B. Bernanke viedol americkú centrálnu banku v čase, keď proti dopadom krízy, ktorá sa rozvinula po roku 2007, bojovala aj tlačením peňazí. Za jeho pôsobenia americký Fed výrazne znížil úrokové sadzby, aby tým podporil ekonomickú aktivitu.

B. Bernanke vo svojej práci pripúšťa, že nedostatok peňazí v ekonomike prispel ku kríze v tridsiatych rokoch, no nevysvetľuje hĺbku tejto krízy. B. Bernanke publikoval názor, že hlavnou príčinou takého vážneho a dlhého poklesu bolo zlyhanie schopnosti bankového sektora smerovať úspory klientov do produktívnych investícii.