Banky sa boja, že osobitný odvod spadne aj na ne. Návrh zmien by úplne zrušili

Banky sa boja, že povinnosť platiť osobitný odvod z regulovaných odvetví dopadne aj na ne. V parlamente je v súčasnosti návrh na zmenu fungovania odvodu, ktorý významne rozširuje rozsah subjektov, ktorých sa má odvod týkať. Okrem iného sa  má vzťahovať na všetky subjekty, na ktoré dohliada Národná banka Slovenska, výnimku majú podľa pôvodného návrhu dostať práve banky. To sa však  môže ešte zmeniť.

Odvod v súčasnosti platia poisťovne, pridať k nim by sa mali napríklad finanční sprostredkovatelia a poradcovia, no napríklad aj správcovské spoločnosti a lízingové firmy. Návrh zákona by sa mal negatívne dotknúť aj subjektov, ktoré ho už platia, pretože počíta s tým, že sa výška odvodu zhruba strojnásobí.

Banky do odvodu spadnúť môžu

Predkladateľ návrhu, poslanec Milan Vetrák z hnutia OĽaNO, naozaj nevylučuje, že počas legislatívneho procesu by sa do okruhu subjektov, ktoré budú odvod platiť, mohli dostať aj bankové domy. Dôvodom môže byť to, že niektoré banky si zriadili  lízingové spoločnosti, iné nie. Podľa predsedu finančného parlamentného výboru Mariána Viskupiča zo strany SaS sa tým deformuje trh, preto by sa lízingové spoločnosti mali zo zákona vynechať.

M. Vetrák situáciu však vidí úplne opačne. „Prvé riešenie je to, že by tie lízingovky mali teda vypadnúť. A druhé riešenie je, že by banky mali pribudnúť. Lebo aj to je riešenie tej situácie,“ uviedol.

Podobná situácia vzniká napríklad pri správcovských spoločnostiach. Predkladateľ návrhu upozornil na to, že niektoré banky sú prepojené na správcovské spoločnosti, iné nie. Podľa M. Vetráka sa niektoré správcovské spoločnosti budú vedieť odvodu vyhnúť práve pomocou bánk, ktorých sa odvod v navrhovanej podobe netýka. „To vieme riešiť dvomi spôsobmi, buď teda by sme mali vyhodiť aj tie správcovské spoločnosti, ktoré majú nadmerné zisky, alebo by sme mali banky pridať do tohto zákona, a tým pádom odstránime tú možnosť obchádzania,“ povedal  M. Vetrák. Banky by sa tak do návrhu mohli dostať ešte počas legislatívneho procesu v parlamente. Návrh sa aktuálne nachádza v druhom čítaní.

Samotné banky sa, samozrejme, bránia tomu, že by osobitný odvod mali do štátnej kasy platiť. Tento odvod je ďalším pokusom štátu, aby si zo ziskov bánk odkrojil viac. Paradoxne, práve po posledných parlamentných voľbách v roku 2020 sa k moci dostala garnitúra, ktorá zrušila bankový odvod. Vtedajší minister financií a súčasný premiér Eduard Heger to vtedy označil za veľmi dobrý krok. O konci bankového odvodu vtedajšia vláda Igora Matoviča rozhodla na jar 2020, teda v rovnakom čase, keď vláda spolupracovala s bankovým sektorom na zákone o pandemickom odklade splátok. Teraz je dodatočné zaťaženie bánk témou, ktorá je opäť na stole.

Obsahové aj formálne výhrady