TREND sa porozprával s Alešom Nohelom, ktorý je jedným z ambasadorov slovenskej vesmírnej konferencie VýťahConf, ktorá sa bude konať 11. apríla 2024 v Bratislave. Hovorili sme o Marse, Elonovi Muskovi, ale aj zaujímavých slovenských vesmírnych projektoch či o tom, ako chutí jedlo vo vesmíre.
Vraj ste študovali vesmírnu univerzitu. Znie to, ako čosi vystrihnuté zo sci-fi kasového trháku. Aká je to škola?
Keď som sa dozvedel, že existuje aj vesmírna univerzita, teda konkrétne Medzinárodná vesmírna univerzita v Štrasburgu, neváhal som, podal som prihlášku a dostal som sa tam. Vtipné je, že dokonca aj moja dizertačná práca bola o spôsobe, ktorým Star Trek vplýva na vedu. Mal som šťastie, pretože v tom čase mi NASA udelila štipendium vo výške 60 percent, čo mi skutočne pomohlo. Neskôr som to aj NASA chcel vrátiť svojou účasťou na neplatenej stáži, no moja finančná situácia mi to po nákladnom štúdiu v Štrasburgu nedovolila. Možno raz!
Áno, bol som prvým slovenským absolventom tejto školy (ISU) a ukončil som štúdium ako Master of Science vesmírnych štúdií. Aj ja som sa na existenciu tejto univerzity pozeral skepticky. Keďže mi ju odporučil vesmírny právnik z Rumunska, ktorý bol súčasťou simulovanej misie na MDRS (Mars Desert Research Station) organizovanou The Mars Society, kde som vtedy pôsobil ako riaditeľ podpory misie, poslal som prihlášku. Pôvodne som chcel ísť na šesťtýždňový kurz Summer Space Program, ale univerzita mi navrhla štúdium celoročného kurzu s tým, že NASA mi prispeje 60 percent. Bol som nadšený že som sa dostal do tímového projektu ľudského obletu Marsu, kde som pôsobil ako jeden z troch systémových inžinierov a zároveň spracovával použiteľnosť 3D tlače vo vesmíre. Napríklad na náhradné súčiastky, jedlo či náhradné orgány pre astronautov.
Aktuálne zastávate funkciu kontrolóra v Slovenskej asociácii pre vesmírne aktivity (SOSA). V čom je takáto asociácia prospešná pre Slovákov a v čom spočíva vaša funkcia?
Ako sa hovorí v našich kruhoch – Per Aspera Ad Astra (ťažkou prácou ku hviezdam), čiže som dobrovoľníkom vo funkcii finančného kontrolóra tejto organizácie. Ale rád si oblečiem skafander, odpovedám na ťažké otázky škôlkarov v Edulienke, alebo zastrešujem projekty mesačnej architektúry na VŠVU. SOSA všeobecne propaguje vesmír a vyprodukovala niekoľko startupov, hlavné je však vzdelávanie. Napríklad aby sa naši mladí mohli zapojiť do súťaží ako CanSat alebo Picobaloon Challenge. Na vzdelávanie novej generácie sa zameriava tiež nový projekt Astrovisum, ktorý okrem iného usporiadava workshopy na školách. Naši členovia tiež môžu navrhnúť vlastný projekt a spoznať názory expertov, ktorí kedysi chodili v ich topánkach, teda tiež začínali.
Na Slovensku žije množstvo šikovných a nadaných ľudí. Ako sme na tom z pohľadu vesmírneho priemyslu, ekonomiky a príslušného vzdelania?
Slovenské vzdelávanie by som radšej nekomentoval. Ako väčšina celosvetového školstva sa zubami a nechtami drží priemyselnej revolúcie a pásovej výroby. Osobne som mal šťastie študovať na prvom súkromnom gymnáziu a potom rok na „matfyze“, viem však, že napriek všetkým nekalostiam v školstve produkujeme kvalitných ľudí, ktorí už nepotrebujú inštitúcie, aby sa samovzdelali. Samozrejme, máme dlhú tradíciu vedcov z TUKE, ktorí pracovali na viacerých misiách.
Vďaka Slovenskej asociácii pre vesmírne aktivity, ktorej hlavnou úlohou bolo dostať Slovenskú republiku do Európskej vesmírnej agentúry, sa slovenský vesmírny priemysel mohol zapojiť do niekoľkých programov. Peniaze sú tam rozdeľované tak, aby ste dostali vždy viac, ako agentúre dáte. Pár rokov dozadu vznikla aj Slovenská vesmírna kancelária. Ja však vidím, že to stále nie je dostatočné. Vo vesmírnom priemysle na Slovensku nie je efektivita a ani dosť peňazí. Bolo by dobré mať aj viac podpory zo strany vlády, pretože väčšina vesmírnych firiem sa od nás presúva do Čiech. Slovenská vesmírna agentúra síce so svojím rozpočtom robí čo sa dá, no iné štáty majú v porovnaní s nami rozpočty 20-násobne vyššie.
Chystá sa slovenská vesmírna konferencia VýťahConf. Bude tam čosi zaujímavé aj pre človeka, ktorý sa o vesmír nezaujíma intenzívne?
Každý človek sa zaujíma o vesmír intenzívne, len si to neuvedomuje. Slnečná sústava je vo vesmíre, Zem obieha okolo Slnka, skladáme sa z atómov, ktoré by nevznikli zánikom starších hviezd a naše mozgy nedokážu rozoznať predstavu od „skutočnosti“. Multiversum začína v nás, každý vidí skutočnosť inak, definovaný okolnosťami a skúsenosťami, ktoré nás formovali. Spíkri na konferencii návštevníkov nakazia optimistickým prístupom k budúcnosti, ktorým prednášajúci sršia, a zistia že zapojiť sa môže účtovník, právnik, poisťovák, architekt či obchodný zástupca a že investovať do vesmíru nie je nedostupné. Okrem toho sa stretnú aj s organizátorom simulovaných misií v Poľsku, do ktorých sa môže zapojiť aj kľúčová postava ako medik alebo žurnalista.
A naopak – čo bude konferencia ponúkať fajnšmekrom, ktorí vesmírom žijú?
Dozvedia sa o plánovanom meste v oblakoch Venuše, fabrike na orbitálnej dráhe alebo súkromných vesmírnych staniciach a budú mať možnosť sa priamo porozprávať s ľuďmi, ktorí sú za tieto projekty zodpovední.
Má Slovensko nejaké úspechy v oblasti vesmíru?
TUKE má už dlhodobú tradíciu produkcie dôležitých častí pre misie do hlbokého vesmíru.
V rámci Slovenska je podľa mňa tiež skvelé, že druhý slovenský satelit bol založený na experimente, ktorý spravil Norbert Werner. Išlo o pokus detegovať vo vesmíre gama záblesky na malom satelite. Čiže tento malý satelit vypustili do vesmíru, v ktorom stále lieta. Nedávno však prišiel veľmi jasný gama záblesk a bol taký jasný, že všetky detektory vo vesmíre, ktoré sú citlivé, boli tak intenzívne osvetlené, že nevedeli zistiť o tomto záblesku žiadne informácie. Náš slovenský satelit bol jediný, ktorý bol schopný určiť, odkiaľ ten gama záblesk pochádzal. Je to obrovský úspech aj z historického hľadiska, pretože tento satelit evidoval doposiaľ sedem najsilnejších zábleskov, aké boli kedy zaznamenané.
Môže byť podľa vás vesmírny priemysel dobrou finančnou investíciou aj v našich končinách?
Každé euro investované do vesmírneho priemyslu prinesie päť eur do ekonomiky. Je to jeden z najrýchlejšie rastúcich priemyslov. IT priemysel bude potrebovať mimozemské dátové centrá, AI bude potrebovať orbitálne zdroje energie. Podotkol by som, že investícia do vesmírneho projektu je na dlhšie trate, hlavne keď ide o hardvér (upstream). Prístup ESA a EUSPA je v tomto smere veľmi opatrný. Rozprával som sa s expertom z ESA, keď sa snažili klásť dôraz na to, že ESA musí byť hlavným hráčom v osídlení Mesiaca. Na to môj známy s úsmevom poznamenal, že aspoň nemusíme riešiť jedlo, lebo kým tam ESA dostane človeka, bude tam už fastfoodový reťazec. Slovensko však disponuje veľmi dobrými riešeniami, ako napríklad SolarGIS alebo 3IPK, ktoré riešia reálne problémy ako rentabilita špecifickej pozície solárnych článkov a použitie blockchain technológie pri sledovaní logistického reťazca.
Aký je váš názor na osídlenie Marsu. Zdá sa, že E. Musk a jeho SpaceX tento proces urýchľujú. Dožijeme sa toho?
Už na maturite som písal esej o tom, ako sa pozerám späť na svoj život zo svojho mesta na Olympus Mons. Verím, že sme posledná smrteľná generácia alebo prvá, ktorá neumrie kvôli starobe a už na strednej škole v roku 2000 som poznal dostatok vedeckých štúdií, ktoré indikovali potenciál nesmrteľnosti nespočetným množstvom rôznych ciest. Keď sme boli v rámci ISU na návšteve Moskvy, dohadovali sme sa o prednosti výskumu vesmíru versus dlhovekosti s jednou neziskovou organizáciou, ktorá tam pôsobila. Ale vesmír vždy vyhrá, lebo zahŕňa všetko a vždy. Paradoxne, Elon Musk bol v Rusku a chcel kúpiť niekoľko motorov alebo rakiet, aby doletel na Mars, čo mu zamietli. Preto naštartoval projekt SpaceX, ktorý na poslednú chvíľu unikol bankrotu a dokázal, že raketou sa dá pristáť a následne s ňou znova vzlietnuť. Podľa mňa s exponenciálnym technologickým rastom je to otázka niekoľkých dekád. Osobne však poletím, až keď tam bude rozvinutý turistický priemysel.
Hovorí sa, že Elon Musk vraj pri osobnom stretnutí nepôsobí veľmi inteligentne ani príjemne. Stretli ste ho? Aký je mimo reflektorov a kamier?
Keď som prednášal na ISDC v LA mal tam prednášku a nebolo to nič moc, ale víziu mal. Každý robíme chyby a ja som presne o tejto chybe vesmírneho priemyslu prednášal. Vesmír predáva, ale ťažko. Samotný Elon bol na večeri a dal svoj koktavý, ale inšpirujúci príhovor. Potom ušiel tak rýchlo, že ma už zastavil človek z jeho ochranky, ktorý bol asi o vlas menší ako čierna Tesla, čo ho odviezla. Škoda, kolegyne sa s ním stihli aspoň odfotiť. Je podobný typ ako Steve Jobs, pretože čaká, že všetci budú spať pri výrobnej linke a nič okrem jeho cieľov nebudú riešiť. Niekedy má dobré výsledky, ale dopady na zamestnancov zanedbáva. A potom prišiel COVID-19, ktorý mu narušil chod tovární, kúpil Twitter, začal tvítovať a bol antisemitský a konšpiračný. Aj v reflektoroch kamier je trošku nesvoj a čudný. Na mítingoch sa správa ako dieťa, čo nie je až také negatívne, ako by sa mohlo zdať. Pýta sa dokola prečo, prečo, prečo nie a prečo nie takto. Naťahuje to čas, ale niekedy frustrácia z toho nakopne špecialistov, aby sa zamysleli viac nad vhodnosťou zaužívaných metód a postupov.
Vraj máte nejakú vtipnú vesmírnu príhodu. Podelíte sa o ňu s čitateľmi TRENDu?
Napadá mi niekoľko príhod, ale tá najčerstvejšia je naozaj zábavná. Pri pestovaní rajčín na ISS sa totiž jedna stratila a všetci upodozrievali jedného astronauta, že ju zjedol. Keď sa ho na to medzi štyrmi očami spýtala jeho šéfka, ktorá zdôraznila, že keď povie pravdu, nebude mať žiadne problémy, povedal „Teraz si želám aby som to bol urobil, lebo si to aj tak všetci o mne myslia.”. Paradajka sa našla po niekoľkých mesiacoch. Podotknem, že v mikrogravitácii sa menia chuťové vnemy a keďže astronauti majú striktné diéty, môžu si so sebou zobrať jedno obľúbené jedlo. Jedna astronautka mi povedala, že jej obľúbené krevety boli v beztiažovom stave doslova nechutné.
