Ako investovať v roku 2022: Návrat k normálu straší investorov ako nikdy predtým

Najlepší december za poslednú dekádu potiahol americký index S&P 500 k celoročnému rastu o neuveriteľných 27 percent. Všetky jeho sektory skončili s dvojcifernými ziskami, čo sa ešte nikdy v histórii nestalo. Rovnako dobre sa darilo európskym akciám, keď celoeurópsky index Stoxx 600 vzrástol o 22 percent. Globálne akcie tiež rástli, aj keď nie o toľko. FTSE All-World index získal takmer 16 percent, keď ho nižšie stiahli najmä čínske akcie, ktoré trápi snaha vlády získať väčšiu kontrolu nad domácimi korporáciami. Akciové trhy však ako celok boli na roztrhanie, a nielen v tomto roku. Index FTSE All-World vzrástol v roku 2020 o 14 percent a rok predtým o 24 percent. Posledné tri roky boli pre akciových investorov jednoducho ohromujúce, a to najmä v Spojených štátoch.

Od začiatku roka 2019 sa hodnota akciového indexu S&P 500 zdvojnásobila. Takýto rast nemá veľa precedensov. Pohľad do histórie naznačuje, že trojročný výnos presahujúci sto percent sa udial naposledy pred dvadsiatimi rokmi – vo finále technologickej bubliny, a to tesne pred jej prasknutím. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa mnoho investorov pozerá na globálne akciové trhy s obavami. Udržateľnosť súčasného rastu sa stala hlavnou témou odhadov vývoja finančných trhov pre rok 2022. Už dlho neboli predikcie analytikov také pesimistické, ako pre tento rok. Mnoho z nich naznačuje, že rast akciových trhov bude v najbližšom období slabý. Nielen v budúcom roku, ale dokonca celú najbližšiu dekádu vidia mnohí investori ako dlhé obdobie konsolidácie nadmerných rastov posledných troch rokov. „Späť do normálu“ sa stalo ich heslom pre rok 2022.

Ako Musk šokoval svet

Prekvapením záveru vlaňajška sa stali pesimistické vyjadrenia Elona Muska, najbohatšieho človeka na svete. Ten pritom zažil ďalší fenomenálny rok. Akciám jeho Tesly sa ale zďaleka nedarilo tak, ako v roku 2020. V minulom roku hodnota akcií spoločnosti vzrástla „iba“ o niečo vyše 40 percent. Rok predtým narástla viac ako o 700 percent, čím sa stali najvýnosnejšou zložkou indexu S&P 500. No aj slabší rast akcií Tesly stačil k tomu, aby bohatstvo E. Muska vzrástlo o 100 miliárd dolárov a stal sa z neho suverénne najbohatší človek sveta. No svoje akcie začal ku koncu roka predávať. Cez anketu na Twitteri mu jeho fanúšikovia odobrili predaj desiatich percent jeho vlastníctva, v dôsledku čoho však zaplatil na daniach 11 miliárd dolárov. Je to historicky najvyššia daň fyzickej osoby v dejinách Spojených štátov.

Muskove vyjadrenia ku koncu roka dali jeho výberu ziskov určitú logiku. Šéf Tesly dostal napríklad otázku, týkajúcu sa prežitia jednorožcov, čiže startupov s hodnotou presahujúcou miliardu dolárov. Tých je v súčasnosti 936. Miliardár odpovedal, že na základe histórie ich najbližšiu recesiu zrejme veľa neprežije. Podľa jeho odhadu by sa ekonomika mohla prepadnúť do recesie niekedy v lete 2022, najneskôr v roku 2023. Šéf Tesly sa tak prekvapujúco pridal na stranu pesimistov. Paradoxne by v prípade recesie a poklesu akciového trhu hodnota jeho majetku klesla o desiatky miliárd dolárov.

Nad otázkou prežitia technologických startupov sa E. Musk zamýšľa už dlhšiu dobu. Pred mesiacom dal na Twitteri vedieť, že ak by prišla recesia a vyschla by likvidita, jeho spoločnosť SpaceX by mohla čeliť bankrotu. „Aj keď je to nepravdepodobné, nie je to nemožné,“ dodal. Za obrovský problém považuje spoľahlivosť motorov Raptor, ktoré majú zabezpečiť, aby vesmírna loď Starship dopravila ľudstvo na Mars. E. Musk si veľmi dobre pamätá na veľkú finančnú krízu z roku 2009 a jeho neúspešné pokusy vzletu rakiet z roku 2013, ktoré priblížili SpaceX blízko k bankrotu.  

Covidový horor končí

V problematickej situácii, podobnej, ako zažil SpaceX, sa môže ocitnúť množstvo malých firiem so slabým cashflowom. Posledné roky totiž zažívali pozitívne cunami likvidity, ktoré vrcholili práve minulý rok. Zvykli si na prostredie, ktoré nie je udržateľné do nekonečna. Spoločnostiam po celom svete sa vlani podarilo získať financovanie v hodnote viac ako 12 biliónov dolárov, a to kombináciou úverov, predaja dlhopisov a emisií akcií. Doterajší historický rekord z roku 2020 mal hodnotu iba čosi nad desiatimi biliónmi dolárov. Potrebné financie v posledných rokoch získal prakticky každý, kto predstavil akýkoľvek zaujímavý biznis plán. Táto bonanza sa už blíži ku koncu a dôvodom bude paradoxne ústup covidu.

Svetovej ekonomike a akciovému trhu sa dlho nedarilo lepšie ako práve v čase covidu. Centrálne banky pokračovali v masívnych stimuloch, keď na finančné trhy natlačili 32 biliónov dolárov. Tieto super uvoľnené finančné podmienky pomohli akciám k jednosmernej jazde nahor. K tomu sa pridali vlády, keď fiškálnymi stimulmi zadotovali ekonomiky sumou väčšou ako 20 biliónov dolárov. Takáto podpora výrazne pomohla ziskom mnohým firiem. Napríklad v roku 2021 zisky amerických spoločností narástli o neuveriteľných 45 percent. Ide opäť o historický rekord. Nielen dostupná likvidita, ale aj výborné hospodárske čísla firiem potlačili akcie k novým rekordom. Pri takomto náraste ziskov jednoducho nie je možné držať trhy na uzde. Najmä nie v situácii, keď neexistujú alternatívy. Vládne dlhopisy sú pod tlakom obáv zo zvyšovania úrokových sadzieb a kryptomeny sú už nafúknuté viac než dosť.

V tomto prostredí nabitom stimulmi sa koncom roka objavil omikron, nový variant koronavírusu. Panika s ním spojená sa začala už po pár týždňoch meniť na optimizmus. Tým, že zasahuje pľúca iba minimálne, je aj infekčnejší omikron menej nebezpečný ako delta. Nárast jeho infekčnosti a pokles sily dáva tušiť, že pandémia sa s príchodom čoraz infekčnejších vírusov blíži ku koncu. Po tom, ako prehrmí globálna vlna omikronu, ktorou sa možno nakazia až miliardy ľudí, si ľudstvo vytvorí voči SARS-Cov-2 kolektívnu imunitu. Kým pre zdravotníctvo alebo sektory poznačené uzáverami je to zo strednodobého hľadiska dobrá správa, pre špekulatívne investície založené na monumentálnych monetárnych a fiškálnych stimuloch je to problém.

Centrálne banky po celom svete aj vzhľadom na rastúcu infláciu plánujú postupné obmedzovanie stimulov a dokonca aj zvyšovanie úrokových sadzieb. V Spojených štátoch by mala základná sadzba vzrásť na budúci rok až trikrát. Podobne aj vlády stratia zámienku na bezprecedentnú podporu ekonomiky a vyššie úrokové sadzby ich donútia sledovať udržateľnosť svojich vysokých dlhov. Globálny dlh nebol v porovnaní s HDP takto vysoko ani počas druhej svetovej vojny. Stimuly na podporu ekonomiky začnú čoskoro slabnúť. Podľa odhadov švajčiarskej banky UBS verejné výdaje v roku 2022 klesnú o 2,5 percenta globálneho HDP. Bol by to nepredstaviteľný krok, keďže veľkosť odobratia fiškálnych stimulov by bola až päťnásobne väčšia ako šetrenie, ku ktorému sa odhodlali krajiny po veľkej finančnej kríze. A to malo, najmä pre ekonomiky južnej Európy, dramatický a dlhodobý vplyv. Teraz by takýto vplyv zažíval celý svet.

Technológie stratia svoje čaro