Akcie sa zosúladia s reálnou ekonomikou. Bude ich to stáť štvrtinu hodnoty

Celý svet s napätím sleduje, čo povedia najdôležitejší centrálni bankári na svojom pravidelnom každoročnom stretnutí v Jackson Hole. Najbližšie tri dni sa budú podrobne rozpitvávané ich názory na ďalšie zvyšovanie sadzieb.

Môžu totižto prezradiť niečo veľké. Ako napríklad, keď Draghi v roku 2014 neoficiálne avizoval začiatok kvantitatívneho uvoľňovania ECB. Všetci, ktorí po jeho slovách nakupovali, slušne zarobili.  

Tentokrát však majú centrálni bankári ruky zviazané. A skôr budú hľadať zdôvodnenia svojho inflačného zlyhania a možný nový koncept monetárnej politiky. Pozornosť sa bude smerovať k zvýšeniu úrokovej sadzby v Spojených štátoch a eurozóne.

Práve pri vplyve očakávaného zvýšenia úrokových sadzieb na ekonomiku a infláciu, sa rozchádza názor trhu s názorom najvýznamnejších hráčov. Vo štvrtok túto divergenciu okomentoval Greg Jensen, co-CIO najväčšieho hedžového fondu na svete, Bridgewaters.

Drahá konvergencia

Nikde to momentálne nie je viditeľnejšie viac ako v Európe. Napriek tomu, že ekonomika prudko spomaľuje a koncom roka sa očakáva recesia, Európskej centrálnej banke neostáva nič iné, ako zvyšovať sadzby. To je jediný spôsob, ako pomôcť zmierniť negatívne následky prepadu eura, ktorého slabý kurz ďalej zvyšuje infláciu.

Avšak tento problém nemá len eurozóna. Pred podobnou dilemou stojí aj americký Fed. G. Jensen očakáva, že americká centrálna banka bude musieť zvyšovať sadzby aj pri spomaľujúcej ekonomike.

Trh žije podľa neho vo falošnej predstave, keď očakáva, že inflácia prudko poklesne v najbližších 18 až 24 mesiacoch k cieľu centrálnej banky. Navyše investori predpokladajú stabilnú ekonomiku a stabilné zisky spoločností. To podporovalo letný rast akcií.

CIO Bridgewaters si však myslí, že tieto predpoklady sú chybné.