31. októbra bol svetový deň sporenia. Mnoho rodín nedokáže odložiť vôbec nič

Aj odkladanie malej sumy pritom môže vybudovať dostatočnú záchrannú sieť, o ktorú sa dá oprieť v prípade, že sa objavia neočakávané výdavky. Pri odkladaní malých súm môže vytvorenie zmysluplnej rezervy trvať roky.

Ohrozená je viac ako tretina domácností

Schopnosť tvoriť aspoň nejaké úspory je veľmi dôležitá preto, aby bol rodinný rozpočet dlhodobo udržateľný. Domácnosti, ktoré každý mesiac končia presne na nule, balansujú nad priepasťou a na neriešiteľný problém sa môže zmeniť pokazená práčka, pokuta za prekročenie rýchlosti, či akýkoľvek iný výdavok, ktorý nie je starostlivo naplánovaný.

Ešte horšie sú na tom, samozrejme, ľudia, ktorí v priemere za mesiac minú viac ako zarobia. To je stav, ktorý v prípade štandardných domácností nie je dlhodobo udržateľný. Vo všeobecnosti platí, že každý, kto na konci mesiaca nekončí aspoň v malom pluse, by mal svoju situáciu riešiť. Práve títo ľudia sú počas aktuálnej krízy najzraniteľnejší, keďže na problémy spôsobené pandémiou neboli dobre pripravení.

„Štatisticky až 35 percent Slovákov žije od výplaty k výplate a najhoršie pre nich je, ak prídu o prácu alebo skončia na PN-ke a musia pokryť vyššie výdavky na zdravotnú starostlivosť,“ povedala Lenka Buchláková, ekonomická analytička spoločnosti FinGO.sk

Najviac sú na Slovensku podľa jej slov postihnuté slobodné matky. Vlani žilo od výplaty k výplate až 45 percent takýchto domácností. V prípade domácností o dvoch rodičoch s dvoma deťmi je to zhruba štvrtina.

Prieskum Nadácie Partners a agentúry Focus ukázal o čosi priaznivejšie čísla. Vyplynulo z neho, že úspory dokáže tvoriť 78 percent slovenských domácností. Z toho dvadsať percent rodín má rezervu vo výške šesťnásobku mesačného príjmu, 24 percent opýtaných od dvojnásobku do päťnásobku mesačného príjmu a šestnásť percent má rezervu aspoň do výšky dvojnásobku mesačného príjmu. Vo všeobecnosti sa šesťnásobok príjmu považuje za optimálnu rezervu, ďalší prístup hovorí o tom, že bokom je potrebné odložiť sumu vo výške šesťnásobku mesačných nákladov.

Úspory rastú pomalšie

V priemere sú teda Slováci schopní tvoriť úspory, kríza však tempo tvorby súkromných rezerv spomaľuje. Podľa dát Národnej banky Slovenska (NBS) na jeseň 2019 rástli úspory v bankách medziročným tempom sedem až osem percent. Pandémia ale sklon obyvateľov sporiť tlmí.

„Toto leto, obdobie od júna do augusta, sa však tempo rastu pribrzdilo v priemere na 6,5 percenta, čo mohlo  súvisieť aj s dôsledkami koronakrízy – so zhoršenou ekonomickou situáciou, rastúcou nezamestnanosťou a s tým spojenou nižšou schopnosťou tvoriť si úspory,“ upozorňuje Linda Valko Gáliková, hovorkyňa 365.bank.

Peniaze pritom zostávajú na často ležať bez pohybu. „Na bežných účtoch majú Slováci viac prostriedkov ako v čase pred vypuknutím pandémie. Objem peňazí totiž rástol v záverečnom kvartáli vlaňajška tempom 12,5 percenta až 13,5 percenta, pričom v júli a auguste tohto roka tempo zrýchlilo na 14,5 percenta. Spôsobil to presun peňazí z viazaných sporiacich produktov na bežné účty,“ dopĺňa L. Valko Gáliková.

Z údajov Slovenskej sporiteľne vyplýva, že ľudia si mesačne odkladajú od 65 eur do 130 eur podľa druhu sporenia. Do tohto intervalu sa zmestia aj ľudia, ktorí z priemernej čistej mzdy vo výške približne 850 eur odložia desať percent. Práve odkladanie desatiny mesačného príjmu sa považuje za dobrú stratégiu ako finančný vankúš budovať.

Koronakríza skutočne prevetrala úspory obyvateľov. Podľa posledného prieskumu Nadácie Partners a agentúry Focus poznačila prvá vlna pandémie financie až 44 percent slovenských domácností.

„Viac než polovica z nich pritom ešte v júni počítala s tým, že sa tento stav nezmení a dokonca sa bude počas ďalších mesiacov zhoršovať. Prieskum tiež ukázal, že až tretina domácností bola nútená siahnuť na svoje financie, najčastejšie to boli práve domáce finančné rezervy a sporiace produkty v bankách,“ upozorňuje spoločnosť Partners Group SK.