Zvyšovanie veku odchodu do dôchodku nič nezastaví. Slovensko nezachráni ani vysoká pôrodnosť

Máloktorému voličovi sa páči predstava práce vo vysokom veku. Ľudia pár rokov pred dôchodkom nie sú schopní podať taký dobrý pracovný výkon ako v mladosti. Najmä zamestnanci na manuálnych pozíciách sa obávajú straty pracovného miesta vo vyššom veku. „Od skončenia strednej školy montujem automobilové súčiastky. V súčasnosti už na pozícií kontrolóra kvality. V robote ideme vždy vo vysokom tempe, keby som poľavil, mám väčšiu chybovosť a nižšie odmeny,“ hovorí pracovník subdodávateľskej firmy Peter Orendáč.

Tento čerstvý štyridsiatnik nikdy nemal problém s manuálnou prácou. „No bohvie ako to bude po šesťdesiatke. Ako budem zvládať nočné a či pre zdravotné problémy nakoniec neprídem o prácu. Preto som rozhodnutý voliť strany presadzujúce čo najskorší odchod do penzie,“ dodáva M. Orendáč. V súčasnom systéme postupného zvyšovania bude mať nárok na penziu ako 66-ročný. V prípade znovuzavedenia dôchodkového stropu o dva roky skôr.

Populizmus nič nestojí

Obáv pracujúcich ľudí sú si dobre vedomí politici. Po skončení letných prázdnin sa naplno rozbehnú predvolebné diskusie. Jednou z hlavných tém budú tak ako každé voľby – penzie. Smer-SD ako najsilnejšia opozičná strana dlhodobo sľubuje obnovenie dôchodkového stropu na hranici 64 rokov. Tento populistický záväzok v súčasnosti nič nestojí. Slováci ako šesťdesiatštyriroční začnú odchádzať do penzie približne v roku 2030. Dovtedy sa budú konať ešte minimálne dvoje volieb.

Vek odchodu do penzie sa s nástupom januára každý rok zvýši približne o dva mesiace. S takto nastaveným systémom nemá problém väčšina politických strán. Rozpory panujú v tom, či sa má zvyšovanie zastaviť na spomínanej hranici 64 rokov, alebo má pokračovať. V prípade zachovania postupného zvyšovania ľudia narodení v roku 2015 pôjdu do penzie pravdepodobne ako 70-roční. Práve obava z práce vo vysokom veku motivuje aj mnohých mladých ľudí podporovať dôchodkový strop.

Nie je dosť peňazí