Zvýšenie daní z nehnuteľností by prinieslo viacero negatív. O nich sa príliš nehovorí

Slovensko často kritizujú medzinárodné inštitúcie a domáci analytici za nízke dane z nehnuteľností. Hlavným faktorom ovplyvňujúcim výšku dane je rozloha konkrétnej nehnuteľnosti, zatiaľ čo vo väčšine európskych krajín sa daň určuje na základe trhovej ceny pozemkov, garáží, bytov alebo domov. Jednoduchá zmena výpočtu by mohla priniesť do štátneho rozpočtu stovky miliónov až miliardy eur.

Menej sa hovorí o tom, že Slovensko nie je jedinou krajinou s nízkymi daňami. Málo platia aj Nemci a Rakúšania. Tento fakt potvrdzujú údaje o podiele dane z nehnuteľností na celkovom daňovom výnose. V roku 2022 bol tento podiel na Slovensku 1,2 percenta, v Nemecku 1,0 percenta a v Rakúsku iba 0,4 percenta. Na čele rebríčka je Grécko s podielom 5,2 percenta. Slovensko sa umiestnilo na šestnástej pozícii, Nemecko na osemnástej a Rakúsko na dvadsiatejštvrtej, pričom údaje sú dostupné za 25 krajín.

Rakúsko má pomerne komplikovaný systém výpočtu dane z nehnuteľností, kde vstupujú do hry rôzne koeficienty. Problém však spočíva v tom, že trhové ceny nehnuteľností sa počítajú na základe údajov z druhej polovice minulého storočia. Tento zastaraný systém umožňuje vlastníkom nehnuteľností platiť nižšie dane. Napríklad vo Viedni vlastnia ľudia byty v hodnote státisícov eur, no ročne zaplatia na daniach len niekoľko stoviek eur. Ak by sa zohľadnila aktuálna trhová hodnota, táto suma by sa pohybovala v tisíckach eur.

Podobný systém, ktorý vychádza zo zastaraných dát, platí aj v Nemecku, avšak len do konca tohto roka. Nemecký ústavný súd v roku 2018 rozhodol, že tento systém je neústavný, a preto sa od roku 2025 začne používať nový model, ktorý bude viac zohľadňovať aktuálnu trhovú hodnotu nehnuteľností. Očakáva sa, že tento krok zvýši ročné daňové platby o stovky eur. Jedným z predpokladaných dôsledkov je zvýšenie cien nájmov.