Znárodňovanie producentov komodít sa začalo. Vznikajú plány na nové kartely podobné OPECu

Producenti komodít to nemajú ľahké. Rýchle a prudké rasty cien surovín sa končia podobne silnými výpredajmi. Ich volatilita prináša neistotu do štátnej kasy mnohých krajín, firiem aj domácností v komoditne založených ekonomikách.   

Keď sa začne komoditný supercyklus, ako to bolo na prelome storočí, producentské krajiny čaká boom. Ako napríklad Čile. Medzi rokmi 1990 až 2015 krajina strojnásobila svoje HDP na hlavu a stala sa suverénne najbohatším štátom v Južnej Amerike.

Keď sa však supercyklus skončí, ako sa to udialo pred dekádou, prídu problémy a ekonomika stagnuje, či dokonca klesá. Rozpor medzi očakávaním a reálnym rastom životnej úrovne sa zväčšuje a s ním aj nespokojnosť populácie. K moci sa dostávajú ľavicoví či pravicoví extrémisti.

Aj preto zažil rozvíjajúci sa svet v posledných rokoch príklon doľava. Viditeľný je najmä v Latinskej Amerike. Veľká časť tamojších štátov sa posunula k viac či menej ľavicovým režimom – od Brazílie, cez Čile, Bolíviu až po Mexiko.

Následkom je snaha o znárodňovanie toho najdôležitejšieho, čo Latinská Amerika svetu dáva – komodít. Počas týždňa to pripomenul progresívny čilský prezident Gabriel Boric, ktorý sa chystá znárodniť produkciu lítia.

Čile je krajinou s najväčším dokázaným náleziskom lítia na svete v objeme deviatich miliónov ton. Nasleduje Austrália, Argentína, Čína a Spojené štáty, no ani všetky spolu nemajú také zásoby ako Čile.

Socialisti v Latinskej Amerike sa ale poučili zo svojich historických chýb. Až na pár výnimiek, ako je čilská produkcia medi, skončili znárodňovania ekonomickou katastrofou. Aj preto G. Boric tvrdí, že produkciu lítia v krajine bude mať na starosti organizácia, v ktorej bude mať kontrolu štát, no pôjde o partnerstvo so súkromným sektorom.