Dnes podporu na udržanie pracovných miest Slovensku prepláca Brusel. Lenže o pár rokov sa už nebude dať spoliehať na eurofondy. Ministerstvo práce preto navrhuje vytvoriť v Sociálnej poisťovní nový poistný fond, ktorého úlohou bude získať dosť financií na zvládnutie budúcich kríz.
Peniaze na financovanie systému označovaného ako kurzarbeit (skrátený pracovný čas) sa vyzbierajú od všetkých zamestnávateľov a živnostníkov. V prípade firiem sa odvody nebudú nijako zvyšovať a štát v podstate len prerozdelí peniaze z fondu nezamestnanosti. Naopak, živnostníkov pravdepodobne čaká zvyšovanie sociálnych odvodov.
„Toto berte ako pracovnú verziu, o ktorej sa ešte bude diskutovať. Náš návrh je taký, že živnostníci každý mesiac zaplatia 5 eur a v prípade potreby dostanú 630 eur za mesiac,“ načrtol na vláde počas tlačovej konferencie svoju predstavu minister práce Milan Krajniak (Sme Rodina).
Neplatenie odvodov nie je vždy výhra
Dnes väčšina živnostníkov platí minimálne alebo žiadne sociálne odvody. Drobní podnikatelia môžu legálne nič neplatiť do Sociálne poisťovne v prípade, že minulý rok oficiálne zarobili maximálne 6 078 eur. Do tohto limitu sa vedia zmestiť všetci špekulanti, ktorí nemajú problém za svoju prácu fakturovať nízke sumy a väčšinu zarobených peňazí reálne zobrať bez dokladov priamo na ruku.
Začínajúcim podnikateľom štát zasa ponúkol možnosť dobrovoľne platiť sociálne odvody. V prípade správneho načasovania začiatku podnikania ich živnostník nemusí platiť až 21 mesiacov.
Výsledkom je, že živnostníci platia ďaleko nižšie odvody ako ľudia zamestnaní v trvalom pracovnom pomere. Takto nastavený systém spôsobil v mnohých firmách, že z bežných zamestnancov sa postupom času stali živnostníci a tento trend je najviac viditeľný v stavebných firmách. Lenže neplatenie odvodov nie je vždy výhra. Živnostníci nemajú nárok na podporu v nezamestnanosti a v krajnom prípade ani na dôchodok.
Väčšina živnostníkov sa práve kvôli zabezpečeniu na penziu snaží platiť aspoň minimálne sociálne odvody, ktoré sú tento rok vo výške 167,89 eur. „Prípadné zvýšenie o 5 eur nikomu neublíži a pri takomto nastavení systému považujem za správne zaviesť kurzarbeit aj pre živnostníkov,“ povedal prezident Slovenského živnostenského zväzu Stanislav Čižmárik.
Zmena pomôže sociálnej poisťovni
V časoch krízy totiž mnohí drobní podnikatelia ostanú úplne bez príjmov. V krajnom prípade síce môžu zrušiť živnosť, ale následné sociálne dávky sú príliš nízke a reálne sa z nich nedá vyžiť. Človek bez detí má dnes nárok na dávku v hmotnej núdzi vo výške 66,30 eura a v prípade vlastnenia nehnuteľnosti dostane aj príspevok na bývanie v hodnote 55,80 eur. To je výrazne nižšia podpora ako ministrom práce spomínaných 630 eur.
Zo zavedenia nového odvodu môže byť nakoniec ziskový aj štát. „Keďže sa prudko zvýši počet ľudí platiacich do systému, Sociálna poisťovňa nebude na novom fonde stratová. Naopak, myslíme si, že bude z dlhodobého hľadiska prebytková,“ dodal M. Krajniak. Drobní podnikatelia totiž práve pre platenie nízkych odvodov využívajú sociálne dávky len minimálne a väčšinou sa snažia pracovať.
Ministerstvo práce navrhuje aktivovať pomoc v systéme kurzarbeit vtedy, keď tržby živnostníka v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesnú o 25 percent. Samotná výška dávky má byť určená percentom z vymeriavacieho základu a na presných detailoch sa ešte plánuje. Nový systém pomoci má začať na domácom trhu práce platiť až v roku 2022.
Dovtedy sa bude štátna podpora financovať z európskych peňazí a momentálne môžu živnostníci získať v závislosti od prepadu tržieb podporu od 180 do 540 eur. Na minimálnu podporu majú nárok podnikatelia s 20-percentným prepadom tržieb a na maximálnu tí, ktorým tržby v kríze klesli až o 80 a viac percent. Zároveň vláda sľúbila, že kvôli príchodu druhej vlny pandémie zvýši podporu a nové rozpätie bude od 270 do 810 eur za mesiac.
Pokiaľ ide o výšku dávky, tá sa určí percentom z vymeriavacieho základu, z ktorého bolo platené poistné. Nárok SZČO na dávku by vznikal, ak by došlo poklesu príjmu z podnikania cca o 25 percent v porovnaní s predchádzajúcim obdobím, ak platila poistné v zákonom stanovenej minimálnej dobe.
