Živnostníci budú musieť mať dva účty. V opačnom prípade zaplatia extra daň aj za nákup potravín

Od apríla budúceho roka začne štát vyberať novú daň z finančných transakcií. Bežní pracujúci jej priamo podliehať nebudú, no zvýšená záťaž zasiahne firmy aj fyzické osoby – podnikateľov. Pre nich bude väčšina prevodov zaťažená sadzbou 0,40 percenta. Maximálna výška dane z jednej transakcie je stanovená na 40 eur, čo znamená, že strop sa dosiahne pri transakciách vo výške 10-tisíc eur. Minimálna výška dane je jeden cent, čo sa týka transakcií vo výške 2,85 eura a menej.

„Novú daň budú banky automaticky strhávať odosielateľovi platby,“ uviedol minister financií Ladislav Kamenický na tlačovej konferencii. Očakáva sa, že výnos z tejto dane dosiahne v roku 2025 približne 690 miliónov eur. Najviac zaplatia firmy s väčším počtom zamestnancov, ktoré denne realizujú mnoho transakcií v tisíckach eur. Podnikatelia sa nebudú môcť vyhnúť dani výberom hotovosti a následným platením v hotovosti, pretože každý výber peňazí bude zdanený sadzbou 0,8 percenta, bez možnosti stropu.

Firmy zavedenie novej dane kritizujú. „Namiesto nesystémových riešení by sa vláda mala zamerať na zníženie výdavkov štátneho aparátu,“ uviedla Miriam Filová, hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR. Zamestnávateľom prekáža aj to, že vláda s nimi nekomunikuje o negatívnych dopadoch na podnikateľské prostredie.

Novú daň predstavila vláda chaoticky. V utorok boli zverejnené nižšie sadzby: 0,35 percenta z prevodu, strop 30 eur a 0,7 percenta za výber hotovosti. Už v stredu sadzby zmenila, aby štát podporil reštaurácie, ktoré mali pôvodne čeliť zvýšeniu DPH z 10 na 23 percent, no nakoniec to bude päť percent. Ďalšie zmeny môžu ešte prísť počas rokovaní v parlamente.

Stúpnu bankové poplatky

Dôchodkové správcovské spoločnosti ani banky zatiaľ nevystúpili s tvrdou kritikou novej dane. Najväčšie riziko pre finančný sektor predstavovalo zdanenie transakcií súvisiacich s obchodovaním na finančných trhoch. Takáto zmena by mohla výrazne zasiahnuť investovanie v druhom pilieri alebo podielových fondoch. Momentálne to však vyzerá, že peniaze investované bežnými ľuďmi nebudú zaťažené mimoriadnou daňou, aj keď napríklad samotný nákup akcií vykoná finančná inštitúcia.

Finančné inštitúcie však majú zákon k dispozícii len od stredy, a preto potrebujú viac času na podrobnú analýzu jeho následkov. Nepríjemné zmeny môžu ešte prísť počas rokovania v parlamente. „Momentálne je ešte ťažké s dostatočnou presnosťou zhodnotiť následky predstaveného zámeru. Prvé rýchle odhady, ktoré sú ale skôr subjektívneho charakteru, by mohli naznačovať, že vplyv by nemusel byť dramatický,“ hovorí Beáta Lipšicová, hovorkyňa Dôchodkovej správcovskej spoločnosti Uniqa.

Daň z finančných transakcií roky funguje v susednom Maďarsku, kde viedla k zvýšeniu poplatkov pre všetkých klientov. Banky museli na svojich zákazníkov preniesť náklady spojené so zavedením novej dane. S veľkou pravdepodobnosťou to bude podobné aj na Slovensku. „Na základe dostupných informácií a skúseností bánk v Maďarsku so zavedením tejto špeciálnej dane je možné predpokladať, že akýkoľvek rozsah dane si bude vyžadovať časovo a technicky náročný (mnohomesačný) proces implementácie na strane bánk. Na analýzu procesov a realizáciu povinností bánk vzhľadom na účinnosť zákona je veľmi krátke časové obdobie, a preto si zabezpečenie činností bankami, vyplývajúcich z návrhu zákona, bude vyžadovať odbornú diskusiu s ministerstvom financií a bude mať vplyv na zvýšené náklady bankového sektora,“ reagovala Daniela Gilányi, hovorkyňa Slovenskej bankovej asociácie.

Živnostníci pod väčším dohľadom

Najväčšie administratívne náklady budú mať živnostníci. Tí si dnes môžu nechávať posielať peniaze na bežný účet, z ktorého hradia odvody a daň z príjmu, ale aj bežné výdavky, napríklad na nákup potravín. Pre banky bude ťažké rozlíšiť, ktoré platby súvisia s podnikaním a ktoré s osobnými výdavkami. V krajnom prípade by živnostník mohol platiť daň aj za bežné platby súvisiace s domácnosťou.