Zima bude krutá, ruský medveď stále žerie. Hľadá sa vinník plynovej krízy, nie je to Putin

Európa stále zápasí s poklesom dodávok zemného plynu z Ruska. Obáva sa, že ho nielenže bude nedostatok, ale jeho cena extrémne stúpne.  A záblesk zlepšenia situácie je v nedohľadne. Avšak črtá sa niečo iné.

Cena referenčného európskeho kontraktu na plyn s dodávkou v nasledujúcom mesiaci na burze v Amsterdame ešte 26. júla stúpla o 10 percent na 195 eur za MWh a dostala sa najvyššie od začiatku marca 2022. Európske ceny plynu sú teda medziročne viac ako päťnásobne vyššie, uviedol Financial Times. 

Ruský plynárenský koncern Gazprom od stredy 27. júla znížil dodávky plynu cez Severný prúd 1 (Nord Stream 1) na polovicu, čo predstavuje iba 20 percent z prepravnej kapacity plynovodu. Ako dôvod uviedol nevyhnutnú údržbu ďalšej turbíny.

Európska únia (EÚ) však považuje znižovanie dodávok za energetické vydieranie Európy. Štáty EÚ sa preto už v utorok 26. júla 2022 dohodli na opatreniach, ktoré obmedzia spotrebu suroviny počas nadchádzajúcej zimnej sezóny.

Spoločnosť Gazprom v súčasnosti dodáva do Európy toľko plynu, koľko je možné, podotkol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, podľa ktorého technické problémy súvisiace so sankciami Západu voči Rusku znemožňujú Gazpromu vyvážať viac plynu, uviedla agentúra Reuters.

Prípravy na veľkú energetickú krízu

Ako 28. júla spresnila agentúra Bloomberg odvolávajúc sa na ruské zdroje, dodávky plynu do európskych štátov cez Nord Stream 1 sa neobnovia na plnú kapacitu, kým budú platiť západné sankcie. Tohtoročná zima preto bude pre EÚ veľkým testom vzájomnej solidarity. Agentúra ďalej varuje, že nedostatok plynu môže v Európe vyvolať najväčšie rozpory od vypuknutia dlhovej krízy v eurozóne v roku 2009.

Pravdou pre Európanov zostáva, že zima bude pre nich dlhá, drahá a mnohí sa budú potýkať s nedostatkom plynu, keď ho pre nich vlastné krajiny nezabezpečia dostatok. Globálna energetická kríza, ktorá je sprevádzaná prudkým nárastom cien elektriny a palív, sa navyše ešte môže prehĺbiť, avizoval to na júlovom energetickom fóre v Sydney výkonný riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre energiu Fatih Birol.

Kríza by však podľa neho mohla urýchliť prechod k čistej energii, dovtedy Európa, ale aj ďalšie regióny, bude čeliť problémom so zabezpečovaní dodávok ropy a plynu.

„Svet nikdy nezažil takú veľkú energetickú krízu z hľadiska hĺbky a zložitosti," povedal F. Birol pre agentúru Bloomberg. „Možno sme ešte nevideli jej najhoršiu časť," dodal. Dôležité podľa neho bude, aby krajiny v rámci prechodu k čistej energii nenahrádzali energetickú závislosť od Ruska závislosťou od iného dominantného dodávateľa.

Mnohí  ľudia si kladú v súčasnosti otázku, ako súčasná recesia ovplyvní  ďalšie fungovanie Európy.  „V každom prípade môžeme očakávať, že v budúcnosti bude ekonomický rast oveľa nižší ako mnohí očakávali, a to najmä v roku 2023, bez ohľadu na to, či sa dostaneme do technickej recesia alebo nie. Eurozóna je na tom určite horšie ako USA alebo Čína,“ spresnil  na margo prognózy Saxo Bank na tretí kvartál tohto roka makroanalytik Christopher Dembik.

Politikom eurozóny, najmä holubičej väčšine v Rade guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB), totiž podľa neho trvalo príliš dlho, kým pripustili, že inflácia nie je taká prechodná, ako sa pôvodne predpokladalo, dodal. 

Plnenie zásobníkov je rozdielne

 Slovensko má aktuálne naplnené zásobníky plynu na 49 percent plynu, uviedol v polovici júla minister hospodárstva Richard Sulík.  Ďalšie natláčanie plynu do zásobníka by podľa neho nebolo efektívne, pretože množstvo je dostatočné aj v prípade, keby sa dodávky plynu z Ruska neobnovili.

Slovenský plynárenský priemysel (SPP) bude podľa jeho slov nakupovať ďalší plyn na uskladnenie iba v prípade, že to bude cenovo výhodné. Na margo toho  zareagoval predseda parlamentného hospodárskeho výboru Peter Kremský, ktorý tvrdí, že ak by Slovensko chcelo byť zabezpečené na celú zimu, zásobníky by mali byť zásobníky celkom plné a pripravené na 60 percent ročnej spotreby.

Paradox je iný. Nemecko avizovalo, že pravdepodobne nedosiahne cieľ naplnenia zásobníkov plynom, a to napriek tomu, že tvrdo presadzuje čo najrýchlejšie odpojenie sa od ruských energií a zelenú politiku naprieč celou EÚ. V tomto prípade teda príkladom nejde.

„Je nepravdepodobné, že dosiahneme svoj cieľ v oblasti uskladnenia plynu do 1. novembra 2022 na 90 až 95 percent,“ uviedol šéf sieťového regulátora Bundesnetzagentur Klaus Müller na Twitteri v pondelok 25. júla. Pritom k 23. júlu bola dosiahnutá celková úroveň zásob na úrovni 65,91 percenta.

Novými cieľmi sú naplnenie zásobníkov na 75 percent do 1. septembra, na 85 percent do 1. októbra, na 95 percent do 1. novembra, spresnilo nemecké ministerstvo hospodárstva. Zároveň predstavilo opatrenia na úsporu energie, a to vrátane zákazu vykurovania bazénov v súkromných domoch počas zimy.

Pre niekoho tiež môže byť prekvapením, že krajina ťaží vlastný plyn, ale pokrýva ním iba päť percent z domácej spotreby. Takto by dokázala pokryť zhruba tretinu z ročnej spotreby, ťažbu však paradoxne v Nemecku zakázali. Viaceré tamojšie priemyselné podniky začali v reakcii na vysoké ceny energií obmedzovať produkciu, poukázal na to aj najnovší prieskum Nemeckej priemyselnej a obchodnej komory (DIHK) z júla tohto roka. 

Hoci politici často a z rôznych dôvodov prisudzujú vysoké ceny energií, respektíve infláciu, rusko-ukrajinskej vojne, analytici i ekonómovia tvrdia, že faktorov je viac ako prezentujú politici.

„Za väčšinu inflácie môže podľa nich covid-19, nie vojna,“ spresnil pre portál E15.cz hlavný ekonóm z investičnej skupiny Natland Petr Bartoň.

„Ceny plynu boli vysoké už rok a pol predtým, keď Rusko zaútočilo na Ukrajinu. V dôsledku samotného konfliktu zdraželi „iba“ pohonné hmoty a pšenica,“ dodal. Faktom podľa neho je aj to, že napríklad Česi do „tunela“ koronavírusu vstupovali s jednou z najvyšších inflácií v Európe, asi nikoho preto neprekvapí, že sa z toho tunela vynorili zase na pomyselnom špici. Podobne je to aj s ďalšími krajinami EÚ.

Badať rozporuplné kroky, tvrdia experti

Analytici prirodzene v tomto čase prichádzajú s rôznymi názormi o tom, čo na krízovú situáciu v energetike najviac vplýva.

„Hlavným vinníkom českej plynovej krízy je Nemecko,“ tieto slová zazneli v Salóne denníka Echo o plynovej kríze, na ktorom sa zúčastnili Pavel Janeček, bývalý predseda predstavenstva Pražskej plynárenskej a súčasne energetický konzultant, a Jiří Gavor, majiteľ konzultačnej firmy ENA a riaditeľ Asociácie nezávislých dodávateľov energií.

„Pre Rusko je výhodné udržiavať napätie na trhu, aby jeho cena bola vysoká. Ideálna situácia pre krajinu je, že sa dodáva 40 percent, ale inkasuje sa 150 percent, a taká je práve doba, v ktorej žijeme. Ak by to totiž bola totálna nula, tak aj príjmy sú totálna nula, a to by pre Rusko nebol ten najvýhodnejší variant,“ spresnil pre echo24.cz Jiří Gavor.

Podobný názor uviedla pre uvedený portál  ekonómka a riaditeľka spoločnosti Next Finance Markéta Šichtařová, Nemecko sa už pár mesiacov obáva, že plyn z Ruska prestane prúdiť.

„Okrem toho je však realita taká, že Nemecko úplne dobrovoľne, vedome a zámerne zablokovalo ropovod Nord Stream 2, ktorý je paralelný s ropovodom Nord Stream 1, a mal znásobiť jeho kapacitu na dvojnásobok. Nord Stream 2 je hotový, natlakovaný, stačí ho spustiť, ale Nemecko by k tomu muselo poskytnúť certifikáciu, a to odmietlo urobiť. Volanie, že ruského plynu je málo, nekorešponduje s faktom, že Nemecko odmietlo viac ruského plynu,“ spresnila M. Šichtařová pre echo24.cz.

Objednávky sa pravdepodobne utlmili

„Vo chvíľach, keď Európa volá, že kontinentu chýba plyn z Ruska, súčasne s najväčšou pravdepodobnosťou nenavyšuje objednávky,“ spresňuje ekonómka z Next Finance. To sa dá predpokladať aj z vyjadrení a krokov európskych politikov.

Ešte v marci 2022 Európska komisia (EK) navrhla plán s názvom REPowerEU, ktorý má urobiť Európu nezávislou od ruského plynu a ďalších fosílnych palív pred rokom 2030, následne podpredseda EK Frans Timmermans vyhlásil, že EÚ sa zbaví závislosti od ruského plynu omnoho skôr, ako v roku 2030, a už v tomto roku zníži dodávky o dve tretiny. 

Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová pri tejto príležitosti uviedla, že EÚ sa musí stať nezávislou od ruskej ropy, uhlia a plynu. „Nemôžeme sa spoliehať na dodávateľa, ktorý nás vyslovene ohrozuje. Musíme konať hneď, aby sme zmiernili vplyv rastúcich cien energií, diverzifikovali dodávky plynu na budúcu zimu a urýchlili prechod na čistú energiu," vysvetlila.

„Z vyhlásenia EK vyplýva, že za realizáciu týchto plánov budú z veľkej časti zodpovedné vlády jednotlivých štátov EÚ,“ dodáva M. Šichtařová. Napokon tie podľa nej intenzívne prejavujú iniciatívnu snahu o čo najrýchlejšie odpojenie sa od ruských energií, čo dali najavo aj posledným balíkom sankcií voči Putinovej krajine za vojnu na Ukrajine, a ďalšie pripravujú.

Čo tým vlastne M. Šichtařová chcela povedať? „Plynová kríza v zime bude, energie budú ešte drahšie ako teraz. A pokiaľ nepôjde o rozhodnutie Ruska, pôjde o vedomé rozhodnutie EÚ a vlád. Zásobníky naplnené nebudú, pretože tie sa plnia v lete, teda teraz. Jednoducho s tým počítajme, nie je žiadne možno ani snáď. Politicky je už rozhodnuté,“ uzatvorila komentár.

Ďalšie dôležité správy