Zelená energia už nie je len otázkou klímy, ale aj kľúčom k energetickej bezpečnosti

Minuloročná ľadová sprcha v podobe invázie Ruska na Ukrajinu zmenila pohľad Európskej únie (EÚ) na životné prostredie a s ním súvisiace udržateľné zdroje energie. Pred konfliktom sa štátne inštitúcie ani podnikatelia s ich zavádzaním príliš neponáhľali, mnohí ich vnímali skôr ako záležitosť vzťahov s verejnosťou, pozitívneho imidžu či budovania značky. Aj prijímanie samotných opatrení do praxe trvalo oveľa dlhšie než v súčasnosti, pričom za nosnú komoditu štáty považovali najmä plyn.

Ten mal vďaka nižším emisiám oxidu uhličitého a svojej vtedajšej bezproblémovej dostupnosti pomôcť znížiť ich závislosť od uhlia. Mnohé európske krajiny s ním preto rátali ako s palivom budúcnosti. Potvrdzovala to aj výstavba plynovodov Nord Stream 1 a 2, ktoré v spolupráci s Ruskom postavilo Nemecko. O nič lepšie na tom nebolo ani Slovensko, ktoré až do začiatku konfliktu na Ukrajine využívalo takmer výhradne ruský plyn.

Nové formy energie

Invázia však otvorila otázky energetickej bezpečnosti a závislosti od Ruska, ako aj etické dilemy pre podnikateľov. Svojou ekonomickou činnosťou, rovnako ako štáty závislé od ruského plynu, nepriamo podporovali jeho vojenské aktivity na Ukrajine. Výsledkom bola reakcia západného sveta v podobe ukončenia podnikateľských aktivít v Rusku a plánu Európskej komisie REPowerEU.