Zdravotné odvody vláda rapídne zvýši, zruší úľavy. Schudobnejú mnohí zamestnanci i eseročky

Platiť nižšie zdravotné odvody pri skrátenom úväzku či ako konateľ vo vlastnej eseročke pár hodín denne ako zamestnanec? Mnohým sa to doteraz vyplatilo. Tomu bude o päť mesiacov koniec.

Legislatívu vláda Eduarda Hegera, konkrétne rezort zdravotníctva pod vedením ministra Vladimíra Lengvarského, zásadne mení a určite nie k lepšiemu v prospech poistencov. Nastane pravý opak.

Nové pravidlá poriadne načrú do peňaženiek státisícov Slovákov. Týka sa to všetkých, od zamestnancov na skrátený úväzok, ale aj tých, ktorí si chcú privyrábať či sú konateľmi vlastných eseročiek a vyplácajú si mzdu.

Od 1. januára 2023 bude minimálna mzda vo výške 700 eur v hrubom. Zo súčasných 646 eur tak stúpne o 54 eur, čo je vyše 8 percentný nárast. Zamestnanci dostanú v čistom 563,53 eur. To, čo štát jednou rukou tým najchudobnejším dáva, druhou im zoberie inde.

Keď do toho domácnosti zarátajú drakonickú dvojcifernú infláciu, vyššie náklady na energie, cestovné a iné položky v domácnosti, v „kasičke“ im nezostane navyše nič. Navyše, budú musieť zrejme siahnuť do vlastných úspor.

Na Slovensku poberajú minimálnu mzdu približne štyri percentá zamestnancov, čo predstavuje asi 217-tisíc ľudí na skrátený úväzok, pričom takéto pracovné ponuky tvoria zhruba desať percent z celkového množstva.

V roku 2021 na tuzemskom trhu pôsobilo podľa Slovak Business Agency 634 309 malých a stredných podnikov, z nich zhruba 90,2 percent tvoria spoločnosti s ručením obmedzeným. Odhadom okolo 70 percent tvoria jednoosobové eseročky, nie je však jasné, koľko ich štatutárov pracuje len na čiastočný pracovný úväzok, prípadne za minimálnu mzdu.

Tí všetci budú musieť platiť desiatky eur navyše, čo mnohých nepríjemne prekvapí. Od januára 2023 budú musieť odviesť do zdravotnej poisťovne minimálne odvody vypočítané z minimálnej mzdy, hoci zarobili menej.

Zavádza sa totiž doposiaľ absentujúci minimálny základ zamestnanca pre odvod poistného pre verejné zdravotné poistenie. Na budúci rok to bude 98 eur pri minimálnej mzde 700 eur mesačne.

TREND zisťoval, čo to bude znamenať v praxi, aj s príkladmi. Sám rezort zdravotníctva v dôvodovej správe uvádza, že to bude mať negatívny vplyv na domácnosti, ktorých členovia sú zamestnanci s príjmom pod úrovňou minimálnej mzdy. To je však v ostrom rozpore s tým, že vláda Eduarda Hegera sľubovala podporu práve najslabšie zarábajúcim a nízkopríjmovým. Deje sa pravý opak.

Inštitút zdravotných odvodov bude iný

Momentálne je v procese medzirezortného pripomienkového konania zverejnený návrh legislatívy, ktorou by sa okrem iného mal zaviesť inštitút minimálneho vymeriavacieho základu, potvrdila pre TREND Petra Lániková, hovorkyňa rezortu zdravotníctva.

Ide o zákon o zdravotných poisťovniach a o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou č. 581/2004 Z. z.

„Navrhované opatrenie reaguje na takzvané špekulatívne uzatváranie pracovných pomerov. Dnes zamestnancovi stačí akýkoľvek čiastkový úväzok na to, aby uhrádzal poistné na verejné zdravotné poistenie zo sumy reálne vyplatenej z tohto úväzku,“ spresnila. Po novom bude platiť poistné z minimálneho vymeriavacieho základu.

Podobne to funguje v súčasnosti napríklad pri živnostiach. Živnostník musí platiť minimálne odvody aj v mesiaci, keď nič nezarobil. Stačí, ak vlani zarobil vyše 6 798 eur a musí odviesť zdravotnej poisťovni 79,31 eura mesačne na zdravotnom poistení. Takýto princíp chce zaviesť ministerstvo zdravotníctva aj na zdravotné odvody zamestnancov. Tí dnes platia zdravotné odvody zo svojich skutočných príjmov.

Zamestnanci budú štátu doplácať

Pre konkrétnu predstavu – zamestnanec uzatvorí v súčasnosti dohodu na extrémne nízky úväzok, napríklad 1 percento alebo 5 percent úväzku. „Následne mu stačí na úhradu poistného vykonať odvod iba z tak extrémne nízkej sumy. Zamestnanci na čiastkový úväzok tak platia mesačne poistné na úrovni niekoľko eur,“ objasnila P. Lániková.

Ak by však nemali žiadny úväzok a boli by dobrovoľne nezamestnaní, vznikla by im povinnosť platiť poistné na úrovni minimálnej výšky odvodu. To je pre tento rok suma 79,31 eura.

„Čo sa týka iných skupín, napríklad pracujúcich dôchodcov, študentov alebo zamestnancoch počas dočasnej práceneschopnosti, tých sa navrhovaná zmena nedotkne. Pretože ustanovenie o minimálnom základe sa nemá týkať poistencov štátu,“ dodala hovorkyňa rezortu.

Čo to bude reálne znamenať v praxi? Minimálna mzda bude od januára 2023 predstavovať 700 eur. Na zdravotných odvodoch platí mesačne firma 10 percent, zamestnanec 4 percentá. Najnižší zdravotný odvod pre zamestnanca by tak bol 98 eur (14 percent), a to aj v prípade, ak zamestnanec zarobí len 500 eur. Ak by zamestnanec nebol zamestnancom celé rozhodujúce obdobie, minimálny vymeriavací základ by sa mal pomerne krátiť.

Zruší sa aj odpočítateľná položka? Vláda má aj takéto zámery

Vyššie odvody však zrejme nebudú jedinou zmenou. Vďaka odpočítateľnej položke na zdravotné poistenie, zavedenej ešte v roku 2015, majú v súčasnosti nízkopríjmoví zamestnanci nižšie odvody a vyšší čistý príjem.

Touto položkou sa im znižuje vymeriavací základ pre výpočet preddavkov, na poistné a teda zamestnávateľ na základe tejto položky zamestnancovi zrazí nižšie preddavky na zdravotné poistenie. Platí to pre zamestnancov v pracovnom, štátnom zamestnaneckom pomere, služobnom alebo obdobnom pracovnom vzťahu, ak jeho príjem je nižší v roku 2022 ako 570 eur.

Tá by sa však mala po novom tiež zrušiť, ako to ešte vlani v novembri avizoval minister financií Igor Matovič v rámci avizovanej daňovo-odvodovej reformy. Či k nej dôjde a v akej forme, nie je v súčasnej koaličnej kríze jasné, pod I. Matovičom sa bude ešte mesiac otriasať stolička, závery budú známe až koncom augusta.

Rovnako aktuálne uvažuje aj Lengvarského rezort. „Zámerom novely je zlepšiť využívanie zdravotných odvodov. Na jednej strane dlhodobo zaistiť financovanie zdravotníctva a zároveň nastaviť celý systém tak, aby sa odvody využívali maximálne efektívne,“ uviedla hovorkyňa rezortu Petra Lániková.

Odpočítateľná položka bola podľa nej zavedená pred 7 rokmi a nastavená na vtedajšiu minimálnu mzdu 380 eur. Odvtedy minimálna mzda rástla.

„V súčasnosti je na úrovni 646 eur, takže predstavuje vyššiu sumu ako pôvodný horný strop 570 eur. Inými slovami, odpočítateľná položka v aktuálnej podobe stratila význam,“ dodala hovorkyňa pre TREND.

Vláda danú sumu mohla pokojne upraviť či aktualizovať, nič z toho však nemá v úmysle. Kombinácia zrušenia odpočítateľnej položky na zdravotné odvody a zavedenie minimálneho vymeriavacieho základu bude mať celkom významný dopad na niektoré skupiny zamestnancov, prezradil pre TREND Radovan Ďurana, analytik Inštitútu ekonomických sociálnych a sociálnych analýz.

„Upratovačka, zamestnaná na polovičný úväzok za minimálnu mzdu, si mesačne priplatí 65 eur (ekvivalent 21 percent dane na čistý príjem). Dodatočných 90 mil. eur, ktoré chce štát pre zdravotné poisťovne, nezaplatia len majitelia eseročiek, ale aj mnohí zamestnanci na čiastočných úväzkoch,“ spresnil R. Ďurana.

Ako ďalej analytik podotýka, nevie, či toto bol práve cieľ predkladateľa. „Teda chce znížiť motiváciu legálne sa zamestnať, špecificky žien. Vyššie zdanenie zníži flexibilitu trhu práce. Dá sa pochopiť, že štát nepovažuje napríklad desatinový úväzok za relevantný. Súčasný systém zdravotného poistenia zase poskytuje rovnaké neobmedzené nároky každému, bez ohľadu na výšku poistenia,“ dodáva R. Ďurana.

Zákon hádže podľa neho do rovnakého koša majiteľov eseročiek, aj ľudí na polovičných úväzkoch. „Výsledkom môže byť strata legálnych pracovných miest a prechod do sivej ekonomiky, rovnako nižšia flexibilita trhu práce. Žiadúca by bola koncepčnejšia zmena platenia odvodov, napríklad prechod na nominálne poistné,“ spresňuje analytik INESS.

Ďalšie dôležité správy