Závislosť od jedného z najdrahších ropovodov Adria narastie. Slovnaft čaká skúška

Začiatkom februára vstúpilo do platnosti embargo na dovoz ropných produktov z Ruska. Európska únia sa ho snažila nastaviť tak, aby sa dodávateľský reťazec stihol pripraviť a jednotlivé krajiny mali dostatok zásob. Celkom sa to však nedarí. Negatívnych faktorov, ktoré vplývajú na ropný biznis, je totiž príliš veľa. Hrozí teda, že nafta bude drahšia, a že rast cien pocítia na čerpacích staniciach aj Slováci? Dokáže sa Slovnaft vysporiadať s novou situáciu?

V rozhovore pre TREND objasnila vplyv zavedenia embarga na rafinované ropné produkty analytička energie-portal.sk Diana Motúzová.

Aký účinok bude mať zavedenie embarga na dovoz rafinovaných produktov z Ruska?

Hoci Rusko opakovane tvrdí, že nevidí dôvod na výrazné zníženie produkcie svojich rafinérií, dá sa predpokladať, že táto fáza embarga bude mať pravdepodobne rušivejší účinok ako predchádzajúce sankcie EÚ na dovoz ruskej ropy po mori. Predaj ropných produktov je totiž kľúčovou súčasťou financovania tamojšieho rozpočtu a v konečnom dôsledku aj vojny, ktorú Putin rozpútal na Ukrajine. Cieľom je teda ešte viac priškrtiť možnosti ruského energetického biznisu a odrezať Rusko od najdôležitejšieho exportného trhu.

Treba však myslieť aj na to, že Kremeľ nie je pasívny. Reaguje a prispôsobuje sa situácii. Hľadá možnosti, ako obísť embargo. V prípade prvej fázy napríklad začal budovať veľkú tieňovú flotilu. Okrem toho sa promptne začal preorientovávať na iné krajiny. Na druhej strane problémy s infraštruktúrou môžu toto preorientovanie sťažiť. Nové trhy môže Moskva nájsť vo východnej Afrike, v Ázii či Latinskej Amerike. Rusko pritom už v januári zvýšilo dodávky nafty do afrických a stredomorských prístavov, aby čiastočne vykompenzovalo nedostatok európskych odberateľov.

O koľko príde ruský rozpočet kasa kvôli tomuto embargu?

Embargo nepochybne zasadí ranu ruskej ekonomike. Otázne je, či táto ekonomická bolesť bude stačiť na to, aby Putin zmenil svoj postoj vo vzťahu k Ukrajine. Obávam sa, že v tomto prípade zvíťazí iracionalita.

Ťažba a vývoz ropy tvoria zhruba 20 až 30 percent ruského HDP. Logicky teda vyplýva, že výpadky príjmov môžu byť pre Rusko značné. Vlani výroba ropných produktov dosiahla približne 272 miliónov ton. Podľa oficiálnych odhadov by v tomto roku mala klesnúť na 230 miliónov.

Cenové stropy umožňujú Indii a Číne získať od Moskvy obrovské ústupky, takže Rusko je v súčasnosti nútené predávať ropu s veľkou zľavou. Očakávam, že s druhou fázou embarga sa to ešte viac zosilní.

Takže Rusko bude už len strácať?

Výpadok príjmov môže Kremeľ zatiaľ hasiť napríklad z prostriedkov Fondu národného bohatstva. Ani ten však nie je bezodný. Ropné embargo sa začalo postupne prejavovať začiatkom januára, pričom podľa analytikov dosahuje prepad ruských príjmov z ropy 172 miliónov dolárov denne. Po nástupe druhej fázy embarga sa však strata ešte viac prehĺbi.