Závislosť európskych krajín od Made in China sa zníži. Dovážaný tovar môže zlacnieť

Čína sa dlhé roky radí medzi kľúčové články svetovej priemyselnej výroby. Vývoz elektronického tovaru a komponentov dosiahol v roku 2021 rovný bilión dolárov, čo je tretina celosvetového vývozu tohto segmentu. V súčasnosti sa však mnohé zahraničné firmy, najmä technologické, z Číny sťahujú a hľadajú si iné ázijské alternatívy.

Dôvodov je viacero. Od politiky nulového covidu cez obchodné rozpory medzi USA a krajinou Si Ťin-pchinga až po fakt, že čínska pracovná sila už nie je taká lacná. Okolnosti a dôsledky odchodu známych značiek z Číny vysvetľuje v rozhovore pre TREND Martin Šebeňa, výskumný pracovník Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií (CEIAS).

Aký dôsledok bude mať odchod svetových značiek pre čínsku ekonomiku? Reštriktívne plány už oznámili Dell, Samsung, Apple aj Sony.

Presun firiem z Číny do okolitých alebo aj vzdialenejších ázijských krajín sa deje z viacerých dôvodov, ktoré majú rôzne dôsledky. Jedným z hlavných dôvodov je rastúca cena pracovnej sily v Číne. Tu si je ale potrebné uvedomiť, že čínskym pracovníkom rástli nielen mzdy, ale aj produktivita práce (hoci nie vždy priamo úmerne) vďaka lepšiemu vzdelaniu, skúsenostiam a mechanizácii, resp. automatizácii výroby.

Odchod však oznámili najmä hráči v oblasti vyspelých technológií, takže strata pre Čínu bude o to silnejšia?

V Číne naďalej ostáva výroba s vyššou pridanou hodnotou a tá s nižšou pridanou hodnotou sa presúva do zahraničia. To je napríklad aj prípad firmy Apple, ktorá do Indie presúva v podstate len montáž, najjednoduchšiu časť výroby, kde sú najvyššie vstupné náklady práve na cenu pracovnej sily.

Presun montáže do iných ázijských krajín nebude mať výrazný dopad na čínske HDP, keďže sa takýmto spôsobom vytvára len relatívne nízka pridaná hodnota. Zároveň čínska vláda dáva dlhodobo najavo, že o jej udržanie ani nestojí, keďže chce, aby sa ekonomika posúvala vyššie vo výrobnom rebríčku a krajina nechce byť len montovňou.