Zamestnávatelia v menej rozvinutých regiónoch majú problém. Minimálna mzda bude skoro tisíc eur

Od posledných volieb ubehlo len pár mesiacov. Koaličné strany napriek tomu už pracujú na víťazstve v ďalšom ľudovom hlasovaní. Jedným z ekonomických ťahákov na zvýšenie popularity má byť razantný rast minimálnej mzdy. Jej presná výška sa každý rok stanoví dohodou medzi zamestnávateľmi a odbormi. V prípade, že nenájdu zhodu, nastupuje mechanizmus určený zákonom. Práve na jeho zmene aktuálne pracuje ministerstvo práce. Cieľom je dosiahnuť razantnejšie zvyšovanie platov najslabšie platených zamestnancov.

„Od tohto roka je výška minimálnej mzdy na úrovni 750 eur, ak by však platil nami navrhovaný automat, dosiahla by úroveň až 783 eur,“ konštatuje v stanovisku pre média minister práce Erik Tomáš. Podľa pravidiel platných v súčasnosti sa pri nenájdení zhody medzi sociálnymi partnermi stanoví minimálna mzda ako 57 percent priemerného platu spred dvoch rokov. Ministerstvo práce navrhuje spomínanú hranicu zvýšiť na 60 percent. „Ak parlament schváli návrh zákona v tomto roku, podľa nových pravidiel, vrátane vyjednávaní, sa začne postupovať už v tom budúcom. V takomto prípade by podľa odhadov minimálna mzda v roku 2026 dosiahla úroveň 920 eur a v roku 2027, teda ku koncu volebného obdobia, až 970 eur, čiže by sa už šplhala k hranici 1 000 eur,“ dodal E. Tomáš.

Súboj o hlasy voličov

Za najnižšie zárobky v domácej ekonomike pracuje odhadom okolo 217-tisíc ľudí. Od výšky minimálnej mzdy závisí aj hodnota príplatkov za prácu v noci, cez víkend a štátny sviatok. Celkovo razantnejšie zvýšenie minimálnej mzdy pomôže odhadom viac ako polmiliónu pracujúcich Slovákov. Z tohto dôvodu politici radi používajú minimálnu mzdu ako nástroj na získanie priazne voličov.

Štát a drobní podnikatelia

Slovenský pracovný trh pozná až šesť stupňov minimálnej mzdy. Zákonom stanovené hodnoty sú vždy určené ako hrubý mesačný príjem. Prvá tarifa v tomto roku sa začína na sume 750 eur. Za menší plat nemôžu pracovať napríklad operátori výroby. Predavači v obchodoch sú už v druhej tarife a ich minimálna mzda je 866 eur. V tretej s minimálnym platom 982 eur sa nachádzajú napríklad účtovníci alebo zdravotné sestry. V štvrtom stupni sú oblastní manažéri, ktorých minimálna mzda nemôže byť menšia ako 1 098 eur a v piatom manažéri výroby s platom 1 214 eur. Štát stanovil aj minimálnu mzdu pre riaditeľov, a to na sume 1 330 eur.

Na problémy spôsobené rastom mzdových nákladov sa pravidelne sťažujú školy. Práve v nich ľudia na mnohých pozíciách pracujú za minimálne mzdy. Napríklad školníci, upratovačky alebo kuchárky. Potrebné peniaze nakoniec vždy pošle štát. Lenže pre vysoký verejný dlh môže byť jedného dňa problém požičať si na finančných trhoch dostatok peňazí. Potom môže mať starosti zvládnuť prudký rast minimálnej mzdy aj samotná vláda.

Reálne už dnes pociťujú problémy menší zamestnávatelia v okresoch s vysokou nezamestnanosťou. Pre slabšie tržby nie je úplne jednoduché mať v Rimavskej Sobote zamestnanú predavačku za minimálnu mzdu 866 eur. Po započítaní odvodov sú totiž náklady zamestnávateľa až 1 171 eur. O dva roky má minimálna mzda v druhej tarifnej triede stúpnuť na približne 1 100 eur a mzdové náklady dosiahnu až 1 487 eur. Časť majiteľov sa problém s vysokou minimálnou mzdou snaží riešiť zamestnaním predavačov na živnosť. Ide o postup na hranici zákona.

Nie je to strašenie

Prudké zvyšovanie minimálnej mzdy spôsobí zánik pracovných miest. Nejde o strašenie zo strany zamestnávateľov. Túto problematiku analyzoval v lete 2022 Inštitút finančnej politiky pri Ministerstve financií SR. Výsledok? Zvýšenie minimálnej mzdy o päť percent v slovenskej ekonomike spôsobí zánik 14-tisíc pracovných miest. Približne polovica prepustených ľudí sa dokáže na trh práce vrátiť v priebehu jedného roka.

Slovensko má dlhodobo problémy s veľkými regionálnymi rozdielmi. „V čase najnižšej nezamestnanosti na konci roku 2019 bolo na Slovensku stále osem okresov, kde bola miera nezamestnanosti viac ako trinásť percent. To je úroveň, pri ktorej má nezamestnanosť výrazné sociálne, ekonomické a psychické následky na značnú časť obyvateľstva,“ upozorňuje Róbert Chovanculiak, analytik INESS. Tento problém je možné aspoň sčasti eliminovať zavedením regionálnej alebo sektorovej minimálnej mzdy.

Konkurencia stojí na nízkych mzdách