Firmám na Slovensku vyvstáva po schválení konsolidačného balíčka veľa otázok. „Už predtým niektoré z nich volili fondové štruktúry v Česku, najmä pre usporiadanie rodinnej firmy, no v súvislosti s novými daňovými zmenami sme zaznamenali i zvýšený záujem o možnosti presunu podnikania do Česka,“ potvrdzuje partnerka a advokátka v advokátskej kancelárii Portos a partnerka spoločnosti CCS Premium Trust Markéta Flanderková.

Približuje, ako postoj mnohých firiem zmenilo covidové obdobie, keď aj vo veľmi otvorenom svete štátne či európske nariadenia náhle obmedzia slobodu.

Česká vláda tvrdila, že nezvýši dane, no v rámci konsolidačného balíčka ich zvýšila. Ako na balíček reagovali majitelia firiem v ČR?

Zaznamenali sme najmä snahu klientov zaistiť stabilné prostredie, pretože nejde len o zvýšenie daní, ale skôr o to, že sú to rýchle zmeny, respektíve sa sľubovalo, že k nim nedôjde. Keď však takáto zmena predsa len nastane, klienti na správu majetku hľadajú prostredie, ktoré je predvídateľné.

Takže sa zvýšil záujem o zahraničné alternatívy správy majetku?

Áno, stúpol záujem o alternatívy najmä v Lichtenštajnsku a Luxembursku. Okrem presunu či využívania zahraničných nástrojov na správu majetku sa riešili aj rôzne reštrukturalizácie či usporiadanie štruktúry tak, aby sa prispôsobili zmenám. Tak, aby boli riziká v rámci zvolenej štruktúry viac diverzifikované.

Ako hodnotíte aktuálne schválený konsolidačný balíček na Slovensku?

Klienti ako jeden z problematických bodov vnímajú rozdielne sadzby v daniach. Keď sa v prípade Slovenska pozrieme pár rokov späť, tak zaviedlo daňovú zmenu, ktorá viedla k zjednodušeniu systému. To je to, čo podnikateľom výrazne zjednodušuje orientáciu v daňových zákonoch. Všeobecne platí, že čím je daňová legislatíva zložitejšia, tak sa v nej horšie vyznajú. To je faktor, ktorý okrem stability veľmi ovplyvňuje, aké prostredie si podnikatelia nakoniec zvolia na správu svojho majetku.

Aké sú reakcie od slovenských firiem?

Sťažujú sa najmä na neprehľadnosť. Vyvstáva im veľa otázok, akým spôsobom sa bude tá-ktorá činnosť zdaňovať, či už z hľadiska dane z príjmov, alebo DPH. Viacerí klienti zo Slovenska chcú celé majetkové štruktúry presúvať do Česka.

Takže nielen fondové štruktúry?

Nielen tie, ale aj holdingové materské spoločnosti. Ako dôvod uvádzajú práve nestabilitu prostredia. Už predtým niektoré z nich volili fondové štruktúry v Česku najmä pre usporiadanie rodinnej firmy, no v súvislosti s novými daňovými zmenami na Slovensku sme zaznamenali i zvýšený záujem o presun podnikania do Českej republiky.

Máte porovnanie v medzinárodnom kontexte nielen z hľadiska daňovej záťaže, ktorá má vplyv na ďalšie usporiadanie majetku.

Samozrejme, nejde len o daňové zmeny. Aj keď povedzme transakčná daň nie je zavedená nikde, okrem Maďarska. Ale inak, v rámci Európy, je to daň, ktorá je prekvapivá a nie úplne štandardná. Už to je samo osebe pre mnohých klientov varovný signál. A pýtajú sa, aká ďalšia daň sa ešte môže vymyslieť. Aj preto si potom volia stabilnejšie prostredia v zahraničí. A aj v súvislosti s geopolitickou situáciou hľadajú alternatívy, ktoré nie sú napojené ani na Európsku úniu (EÚ).

Aké sú ďalšie dôvody?

Pre nás ako občanov EÚ je napríklad príjemné, že sa môžeme voľne pohybovať v rámci EÚ, prípadne že sa vo viacerých krajinách platí jednotnou menou, ale prináša to aj isté negatíva. Napríklad keď EÚ môže nariadiť niečo, čo ovplyvní priamo každého z nás, keď stanoví podmienky. Aké prekvapivé zákazy môžu aj zo strany štátu prísť, sme videli počas covidu, keď sa odrazu zavreli hranice a nariadilo sa, že sa nebude nikam cestovať či dokonca vychádzať von.

Ak sa rozhodujú pre štruktúry v Česku, akú úlohu pre slovenské firmy zohráva, že nemá euro?

V Česku si možno zvoliť napríklad účtovníctvo a platiť dane v eurách, ale aj v dolároch či librách. Na druhej strane česká koruna je pomerne stabilná mena, takže v zásade v tom nie je problém.

V čom vidíte hlavný prínos usporiadania správy majetku aj vzhľadom na konsolidačné balíčky?

V rámci nastavenia štruktúr riešime vždy jej daňové nastavenie a rozloženie rizika práve v rámci legislatívnych zmien v danej krajine. Pozeráme sa na majetok ako celok a riešime zámery konkrétneho klienta. Napríklad ak chce nehnuteľnosť predať v nejakom časovom horizonte alebo ide o investíciu. Vtedy hľadáme optimálne riešenia tak, aby sme boli reálne schopní predchádzať daňovým záťažiam, ktoré by sa s tým spájali neskôr v rámci nakladania s majetkom.

A čo ďalšie kroky?

V rámci fondov je v nich v podstate majetok „zaparkovaný“ a uložený. Nespadá tak potom do transferových daní, takže ďalšie dane spojené s prevodom či presunom majetku sa už na to nevzťahujú. Preto treba v rámci správy majetku urobiť dôkladnú analýzu a pozrieť sa na majetok zo všetkých uhlov pohľadu. Vtedy možno nájsť cestu, ktorá je najvhodnejšia pre klienta.

Čo mladší podnikatelia? Ako dnes uvažujú o ochrane majetku firmy?

Hlavná výhoda usporiadania fondu je v tom, že majetok nie je vlastníctvom beneficientov, teda osôb, ktorým sú poskytované plnenia. Takže máte majetok, ktorý je vo fonde chránený od akýchkoľvek už spomínaných rizík a zároveň má beneficient voľné ruky. Napríklad v tom, že ak sa rozhodne nejakým spôsobom začať podnikať alebo robiť rizikovejšie kroky, tak nenesie pocit zodpovednosti za všetok majetok.

Môže to priniesť viac podnikateľskej slobody?

Akýkoľvek krok by urobil zlým smerom, nemusí to mať negatívny dosah na celý rodinný majetok. V tom sa môže priblížiť k pocitu podnikateľov, ktorí začínali pred tridsiatimi rokmi a rozbiehali svoje podniky. Pretože úplne inak sa podniká, keď nič nemáte, ako keď je za vami už majetok vašich predchodcov a vy ste ho po rokoch získali alebo zdedili od rodičov, či máte nejaké spoluvlastníctvo s bratom či sestrou.

Vtedy akýkoľvek chybný krok má dosah nielen na vás, ale na celý zvyšok rodiny. A práve z týchto dôvodov sa často rodinné majetky vkladajú do fondov. Ponúkajú totiž viac možností aj pre mladých členov rodiny.

Môžete uviesť príklad?

Mladej generácii beneficientov napríklad môže fond poskytnúť pôžičku, ak chcú začať s niečím novým, niekam zainvestovať, no bez rizika, že by to ohrozilo celý majetok vložený do fondu.

Zároveň je dôležité prepojenie oboch skúseností. Hovorí sa, že vlastníctvo zaťažuje, preto si treba prejsť oboma krokmi.

Práve na vyššej miere rizika podnikatelia v začiatkoch vyrastajú. Naši klienti – zakladatelia firiem - vidia veľkú výhodu v tom, že dávajú deťom možnosť skúsiť si podnikanie bez toho, aby mali strach, že idú zlým smerom. A zároveň dávajú svojim deťom potrebnú voľnosť a samostatnosť.

Pretože ani zakladatelia potom nemusia mať strach, že chybný krok ich detí bude mať fatálne dosahy na podnikanie rodiny. Tým sa potom uľahčí medzigeneračné odovzdanie majetku.

Markéta Flanderková
Je partnerkou a advokátkou v advokátskej kancelárii PORTOS a partnerkou spoločnosti CCS PREMIUM TRUST. Má bohaté skúsenosti so zakladaním zvereneckých fondov, nadačných fondov a zahraničných alternatív vrátane súvisiaceho komplexného poradenstva klientom. V rámci svojej advokátskej praxe sa ďalej zameriava na korporátnu agendu a corporate governance a tieto skúsenosti uplatňuje pri zakladaní a správnom nastavení fungovania majetkových štruktúr. Venuje sa aj pedagogickej a publikačnej činnosti a pravidelne vystupuje na odborných konferenciách.

Tento článok označovaný ako We Know How vznikol v spolupráci s komerčným partnerom.