Vyššie úroky pšenicu nevyrobia. Svetu hrozí hlad, nepokoje a masová migrácia, ozýva sa z Davosu

Tohtoročné stretnutie svetových lídrov vo Švajčiarskom Davose sa nenesie v optimistickej atmosfére. Globálne ceny potravín prekonali povojnové rekordy. A to dokonca aj v reálnom vyjadrení. Pre veľkú časť globálnej populácie to neprinesie nič dobré.

Stovky miliónov ľudí budú podľa odhadov trpieť hladom a vyše miliardu zasiahne nedostupnosť potravín. Kým Rusko vedie so Západom diplomatickú vojnu o tom, kto môže za vysoké ceny pšenice, experti varujú pred potravinovou krízou.  

Krehká rovnováha

Európa patrí medzi najväčších producentov pšenice na svete. Európska komisia dokonca očakáva, že export v roku 2022/23 dosiahne 40 miliónov ton, čo budú historické maximá. S takýmto objemom bude bojovať o prvenstvo s najväčším súčasným exportérom – Ruskom. Produkcia pšenice sa počíta v období júl – jún.

Očakáva sa, že v roku 2022/23 sa na svete vyprodukuje 769 miliónov ton pšenice; išlo by o trojročné minimá. Svet môže z tohto objemu stratiť viac ako 10 miliónov ton, ktoré Ukrajina nedokáže vyvážať. Jej export z roku 2019/20 na úrovni 18 miliónov ton poklesol pri prebiehajúcej vojne minimálne o dve tretiny. Ukrajina pritom stojí za 9 percentami svetového exportu pšenice, 11 percentami exportu jačmeňa a 13 percentami exportu kukurice.

Úroda v krajinách veľkých producentov, ako je India, Čína alebo Spojené štáty, ostáva neistá pod vplyvom prílišného sucha alebo dažďov. Nakoniec sa môže vyprodukovať menej pšenice, ako by bolo potrebné. Očakáva sa, že globálne zásoby pšenice poklesnú v roku 2022/23 na 6-ročné minimá na úroveň 267 miliónov ton.

Hlad, destabilizácia a masová migrácia

Fundamentálna situácia je zlá, no nie je tragická. Produkčná a logistická neistota však tlačí na vyššie ceny pšenice, ktoré ohrozujú jej dostupnosť. David Beasley, šéf potravinového programu Organizácie spojených národov hovorí o „najväčšej humanitárnej kríze od druhej svetovej vojny,“ ktorú vysoká cena a nedostupnosť pšenice a iných potravín spôsobí.

„Zlyhanie otvorenia prístavov na Ukrajine bude deklaráciou vojny voči globálnej potravinovej bezpečnosti. Spôsobí to hlad, destabilizáciu a masovú migráciu,“ napísal D. Beasley na twitteri. Súčasné ekonomické podmienky sú podľa neho horšie ako v roku 2011, kedy sa odštartovala arabská jar.

Situácia sa však ešte zhorší, obáva sa Rajiv Shah, prezident Rockefeller Foundation. Podľa neho príde k masívnej potravinovej kríze v najbližších šiestich mesiacoch. Výrazne k tomu prispeje aj nedostatok umelých hnojív, ktoré v tomto roku farmári mali ešte k dispozícii. No z dôvodu ich vysokej ceny, ktorá vzrástla až trojnásobne a atakuje historické rekordy z roku 2008, sa ich bude v budúcom roku používať menej, čo ďalej zníži úrodu.

Európa sa bojí vlny novej migrácie