Vyššie penzie, vyššie dane a prvá priečka v inflačnom rebríčku. Slovensko skončí ako Rumunsko

Snaha vyhrať voľby podporou dôchodcov nie je slovenským špecifikom. Aj v iných krajinách sa politici snažia získať body štedrou podporou starších ľudí. Koncom minulého roka prišlo k schváleniu veľkej dôchodkovej reformy v Rumunsku. Nachádzajú sa v nej aj nepopulárne opatrenia v podobe zvyšovania veku odchodu do penzie. Napríklad rumunské ženy majú do penzie odchádzať ako 65-ročné od začiatku roku 2035.

Nečakaným prvkom reformy je prepočítavanie výšky existujúcich penzií. Podľa nových pravidiel sa majú dôchodky od septembra zvýšiť o 22 percent až trom miliónom dôchodcov. Od tohto kroku si predstavitelia vlády sľubujú víťazstvo v tohtoročných voľbách. Lenže z makroekonomického pohľadu nie je prudký rast penzií dobrou správou. „Môže to ohroziť strednodobú udržateľnosť dôchodkového systému,“ konštatuje ratingová agentúra Fitch. Rumunsko nie je členom eurozóny. Nemôže sa preto spoľahnúť na pomoc Európskej centrálnej banky. Negatívna reakcia trhov dotlačila politikov do aspoň čiastočného krytia výdavkov. S príchodom nového roka stúpli v krajine spotrebné dane na pohonné látky a cigarety.

Výsledok? Rumunská inflácia je už tretí mesiac po sebe najvyššia v celej Európskej únii. Krajine navyše z dôvodu novembrových volieb hrozí extrémne vysoký deficit. Jeho výšku medzinárodný menový fond odhaduje na 7,1 percenta HDP.

Pokoj pred búrkou

Posledné mesiace slovenská inflácia citeľne spomaľuje. Prispeli k tomu aj štedré dotácie cien energií zo strany štátu. Lenže verejné financie sú v extrémne zlom stave. Vláda si napriek tomu stále dokáže požičať dostatok peňazí, hoci za vyššie úroky. Pomáha členstvo v eurozóne. Koalícia si vďaka tomu môže dovoliť najviac nepopulárne opatrenia predstaviť až po voľbách do Európskeho parlamentu.

Slovenský verejným financiám spôsobuje obrovské problémy trinásty dôchodok. Sociálna poisťovňa nedokáže vybrať od pracujúcich ľudí dosť peňazí na jeho zaplatenie. Štát si chýbajúce peniaze musí požičať. Lenže to sa nedá donekonečna. Už na budúci rok musí prísť ku konsolidácií vo výške jedného percenta HDP. Vyjadrené v peniazoch ide o približne 1,4 miliardy eur.

Takto obrovskú sumu bude možné získať kombináciou viacerých opatrení. Ministerstvo financií už predstavilo návrh na zvýšenie daní zo sladených vôd a tabaku. V optimálnom prípade štát vďaka tomu získa sto miliónov eur. S príchodom nového roka s veľkou pravdepodobnosťou vláda prestane dotovať ceny energií. Slovensko sa potom s veľkou pravdepodobnosťou ocitne na čele inflačného rebríčka Európskej únie.

Nedosiahnuteľná méta

Rast cien posledné mesiace prudko spomaľuje. Inflácia sa pod hranicu dvoch percent dostala v marci 2024 v siedmich štátoch Európskej únie. Slovensko medzi nimi nie je. V domácej ekonomike ceny minulý mesiac podľa harmonizovanej metodiky Eurostatu v priemere vzrástli o 2,7 percenta. Najnižšiu infláciu mala Litva, len 0,4 percenta. Z okolitých krajín je na tom najlepšie Česká republika. V nej ceny v priemere vzrástli o 2,2 percenta.

Slovenská inflácia sa k úrovni dvoch percent pravdepodobne najviac priblíži už v apríli. Po uplynutí tohto mesiaca sa postupne stratia viaceré priaznivé účinky. „Na rozdiel od úvodu roka už počas jari prestane na medziročnú infláciu pôsobiť priaznivý bázicky efekt a spomaľovanie inflácie sa postupne zastaví,“ hovorí Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank. Ďalšie znižovanie inflácie bude spomaľovať rast miezd, ktorý prinesie oživenie spotreby a rast cien v oblasti služieb. Infláciu začne tlačiť smerom nahor aj zvyšovanie poplatkov a spotrebných daní. „V druhej polovici roka preto očakávame opätovné jemné zrýchľovanie inflácie. Hranicu troch percent by už ale inflácia tento rok prekročiť nemala a mala by sa pohybovať skôr na úrovni okolo dvoch až 2,5 percenta,“ dodáva Ľubomír Koršňák.