Za vysokú infláciu nemôže pandémia. Vinu za prudký rast cien nesú centrálne banky

Najväčší ekonomický spor tohto roka. Na jednej strane stoja optimisti väčšinou z radou centrálnych bánk. Na druhej pesimisti prezentovaní časťou nezávislých analytikov. Podľa prvej skupiny prehrmí prudký rast cien už v úvode tohto roku. Druhá skupina varuje pred vysokými cenami, ktoré potrvajú niekoľko rokov.

Pesimisti vinia za súčasné zdražovanie centrálne banky. Presnejšie – kvantitatívne uvoľňovanie voľne označované ako tlačenie peňazí. Štyri najväčšie centrálne banky napumpovali do svetovej ekonomiky v rozmedzí rokov 2007 až 2019 približne 14 biliónov dolárov. „Od marca 2020 do novembra 2021 pribudlo ďalších 12 biliónov dolárov,“ upozornil Martin Vlachynský, analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS). Spomínané údaje sú za americkú, európsku, japonskú a čínsku centrálnu banku.

Lacnými peniazmi proti pandémií

Za tento vývoj je zodpovedná pandémia. Konkrétne ešte pred pár rokmi nepredstaviteľné lockdowny. Centrálne banky sa jednoducho zľakli negatívnych následkov dočasného zatvárania fabrík a svetovú ekonomiku zaplavili lacnými peniazmi. Na jednej strane majú vlády dostatok financií na záchranu zatvorených podnikov. Na druhej sa politici čoraz viac predbiehajú v nerozumnom rozhadzovaní peňazí.

Napríklad na rekordne zadlženom Slovensku plánuje koalícia už v roku 2023 prudko zvýšiť dôchodky aj prídavky na deti. Obidve opatrenia štátnu kasu každý rok vyjdú na jednu až dve miliardy eur. Minister financií nemá problém lusknutím prstov vyhodiť stovky miliónov eur na odmenu pre zaočkovaných ľudí.

Podobne rozšafne sa správajú aj vlády iných štátov. V minulosti sa považovalo za krajne nebezpečné, keď verejný dlh štátu prekročil 60 percent hrubého domáceho produktu (HDP). Dnes je nad touto úrovňou väčšina bohatých štátov. Lenže riešením prekvapivo nie je nástup prudkého šetrenia, ale posunutie hranice na 100 percent HDP.

Droga zvaná kvantitatívne uvoľňovanie