Výpadok daní môže priniesť pre niektoré mestá existenčný problém už na jeseň

Zvýšenie daňového bonusu znížilo výber daní z príjmu fyzických osôb, z ktorých sú financované samosprávy. Ich rozpočty sa prišli o značné sumy a očakávané kompenzácie od vlády neprichádzajú. Výkonná viceprezidentka Únie miest Slovenska Jana Červenáková hovorí o tom, čo to znamená pre rozpočty samospráv. 

V akom stave sú rokovania s ministerstvom financií?

Už ani neočakávame, že je priestor na kompenzácie. V tomto duchu nás informovalo aj ministerstvo financií. V tejto chvíli nevidia priestor na celoplošnú kompenzáciu. Budú to riešiť skôr individuálne, ak sa nejaké mesto ocitne na hranici nútenej správy.

Samosprávy musia hľadať riešenia u seba. Veľký priestor na príjmovej strane nemajú, čiže musia šetriť skôr na výdavkovej strane. Uvidíme, ako sa bude vyvíjať výpadok do konca roka. Je pravda, že pre skupinu miest a obcí to môže byť v septembri či októbri už existenčné.

Viete kvantifikovať, koľko peňazí chýba?

Podľa odhadu mesta Bratislava podielové dane budú o päť až šesť percent nižšie, než sa predpokladalo pri tvorbe rozpočtu na tento rok.

Dlhodobo sú samosprávy financované podielovými daňami z príjmu fyzických osôb. Dalo by sa financovanie urobiť inak? Napríklad z iných daňových príjmov?

V roku 2023  sme pripravili návrh na zmenu financovania samosprávy ako podklad na diskusiu. Problém je, že diskusia neprebieha. Skôr vidíme jednorazové intervencie, štát pošle pár desiatok miliónov eur, no systémovo problém nerieši.

Je nevyhnutné, aby štát posilnil možnosti vlastných príjmov samospráv. Mestá sú na to pripravené. Ide o to, aby štát umožnil a posilnil ich finančnú nezávislosť. Takýto krok zníži ich finančnú zraniteľnosť voči rozhodnutiam štátu. Ide napríklad o dane z nehnuteľností a iné poplatky. Zatiaľ je to výrazne limitované. Manévrovací priestor pre vlastné príjmy majú mestá značne obmedzený.

Daň z nehnuteľností sa môže politicky rýchlo obrátiť proti mestu, ak budú obyvatelia nespokojní s vyšším zaťažením. Tiež sa dá očakávať, že napríklad dôchodcovia budú zo sociálnych dôvodov od vyšších daní čiastočne oslobodení. Nespôsobí to v praxi problémy?

Ministerstvo financií už viedlo diskusie o prípadnej zmene dane z nehnuteľností, no v nejakom bode debata zastala. Návrh bol z môjho pohľadu veľmi progresívny. Bol tam návrh, že pri prvej nehnuteľnosti, v ktorej bývate, bol zohľadnený aj sociálny aspekt, ale každá ďalšia nehnuteľnosť bola výrazne vyššie zdanená.

Starší ľudia nemajú niekoľko nehnuteľností, ale v mestách je pomerne veľa investičných nehnuteľností s rovnakým vlastníkom. Ich vyššie zdanenie by mestám pomohlo. Treba tiež povedať, že investičné nehnuteľnosti slúžia ako zdroj ďalšieho  príjmu pre  vlastníka.

Tu však bude potrebné zohľadniť aj hodnotu realít v jednotlivých regiónoch...

Cenové mapy, o ktorých sa dlhodobo hovorí, sú stále ako Colombova žena. Nejaké predstavy tu už boli, ale predsa nie je problém, aby sa zákonne otvorila možnosť lokálne určovať daň. Napríklad v Bratislave v mestských častiach by v lokalitách okolo hradu bola iná daň ako vo Vrakuni. Aj dnes sú tam nejaké rozdiely, ale nie sú významné. Toto by sa malo otvoriť.

Pri súčasnom rozdeľovaní dane z príjmov fyzických osôb sa berie do úvahy trvalý pobyt. To sa javí ako nešťastné riešenie, keďže ľudia môžu bývať na dedine, ale ak chcú škôlku v meste, trvalý pobyt si nechajú tam. Dá sa to nejako vyriešiť?

Vzorec pre rozdelenie dane z príjmu fyzických osôb je 20 rokov starý. Ak si zoberieme, že medzitým dorástli dve generácie, tak by si asi zaslúžil hlbšiu revíziu.

V základnom vzorci sú niektoré ukazovatele, ktoré sú už prežité, napríklad koeficient nadmorskej výšky, ktorý riešil náklady na snehové kalamity. Ale čo je dnes väčším problémom: zima alebo teplo? Ukazuje sa, že väčším problémom je teplo a znevýhodnené južné oblasti nie sú nijako bonifikované. Naopak zimných kalamít už nie je toľko.

Ďalšia vec je, že sa zmenila demografická štruktúra. Počet seniorov sa výrazne zvýšil a stále majú vo vzorci váhu asi päť percent. Ďalšia vec sú veľkostné koeficienty. Okresné mesto predsa poskytuje služby pre celý okres. Vo vzorci sa nezohľadňuje rozsah služieb a ich regionálny dopad. Naozaj by súčasný model zniesol veľkú revíziu. Pripravili sme podklad pre diskusiu, ktorý vychádza z iného konceptu a meria daňovú silu územia. To znamená, koľko z celkového výberu dane z príjmov fyzických osôb sa vyberie na danom území.

Nepoškodilo by to menšie obce?

Ak štát chce podporovať malé obce, tak by tam mal byť väčší priestor na cielenú intervenciu. Štátna intervencia cez peniaze je dnes skôr náhodná. Rozumiem, že výjazdové rokovania vlády sú zaujímavé, ale 1,3 milióna vládnej dotácie asi okres po rozvojovej stránke nikam neposunie. Nedokáže to vyriešiť zaostávanie regiónov. Keby samosprávy získali väčšiu kompetenciu, tak by pravdepodobne dokázali viac pomôcť ako rozhodnutia z centra.

Aké nové kompetencie by mali samosprávy dostať?

Hlavne by potrebovali upratať v kompetenciách. V tejto chvíli sa ukazuje, že pre mestá je obrovskou záťažou prenesený výkon štátnej správy. Prakticky okrem matrík na každý prenesený výkon štátnej správy samospráva dopláca zo svojich zdrojov. Štát by to stálo oveľa viac, keby to financoval po vlastnej línii.

V regiónoch pôsobia okresné úrady a napríklad aj úrady práce. Viete si predstaviť, že ich kompetencie by prešli na samosprávy?