Na vstupe do Európskej únie zarobil každý Slovák v priemere 198 eur za rok

Európsku úniu vníma negatívne približne jeden z troch Slovákov. K takémuto záveru prišiel posledných prieskum od Európskej komisie – Eurobaromater. Ide o dosť prekvapivý výsledok. Domáca ekonomika jednoznačne ťaží z členstva na spoločnom trhu. Väčšina zahraničných firiem pôsobí v krajine z dôvodu bezcolného vývozu na spoločný trh.

Brusel navyše podporuje rozvoj krajiny prostredníctvom eurofondov. Po prepočítaní na jedného obyvateľa dosiahol priemerný ročný príspevok 198 eur. Ide o sumu očistenú o povinné platby do európskeho rozpočtu. Sledované obdobie je od roku 2004 do roku 2021 a v spomínanej sume sú započítané aj prvé platby z plánu obnovy.

Chudoba prináša viac eurofondov

V rovnakom období najviac peňazí po prepočte na jedného obyvateľa dostalo Grécko. V prípade tohto prímorského štátu ide o priemerný ročný príspevok 385 eur. Atény výrazne viac peňazí z eurofondov získali po tom, ako po vypuknutí finančnej krízy takmer zbankrotovali v roku 2009.

Z okolitých štátov sú na tom lepšie Maďarsko s priemernou sumou na obyvateľa 320 eur a Poľsko so sumou 216 eur. Priemerný ročný príspevok na jedného obyvateľa Českej republiky bol o jedno euro nižší ako na Slovensku a dosiahol 197 eur. Slovensko „doplatilo“ na príliš silnú ekonomiku. Maďarská ekonomika začiatkom predchádzajúcej dekády takmer skrachovala. Poľsko trápili obrovské regionálne rozdiely. O niečo lepšie na tom bola jedine Česká republika.

Súčasné rozloženie síl je výrazne iné. Eurostat označil slovenskú ekonomiku za druhú najchudobnejšiu v Európskej únii. Ide o prepočet hrubého domáceho produktu v parite kúpnej sily za rok 2022. Dlhodobé zachovanie negatívneho trendu prinesie jednu pozitívnu príležitosť v podobe nároku na viac peňazí z eurofondov. Väčší objem finančných zdrojov bude možné dohodnúť až po skončení súčasného programového obdobia 2021 až 2027. Veľa tiež bude závisieť aj od schopnosti slovenskej vlády vyjednať väčší balík peňazí.

Brusel sa v každom prípade snaží väčšinu finančných zdrojov smerovať do najchudobnejších členských krajín. Naopak, bohaté štáty do spoločného rozpočtu zaplatia oveľa viac, ako z neho dostanú. Členstvo v Európskej únií najviac stojí Holanďanov. Každý obyvateľ ročne v priemere zaplatí 265 eur. Veľkosťou hrubého domáceho produktu sú troma ekonomicky najsilnejšími krajinami Nemecko, Francúzsko a Taliansko. Výšky príspevkov prepočítané na jedného obyvateľa sú v ich prípade 173, 112 a 92 eur.

Štvrtú najväčšiu ekonomiku ma Španielsko. Z eurofondov však dostalo viac peňazí, ako odviedlo Bruselu. Priemerný ročný zisk na jedného obyvateľa dosiahol 22 eur. Dôvodom sú obrovské regionálne rozdiely. Práve na ich vyrovnávanie slúžia peniaze z eurofondov. Celkovo sa medzi čistými prijímateľmi z eurofondov nachádza až sedemnásť krajín. Zvyšných desať členských štátov musí platiť za členstvo v Európskej únii.

Dva vážne problémy