Vplyv dane z finančných transakcií: Pomalší rast HDP, slabší rast platov a vyššia inflácia

Od začiatku apríla začal štát zdaňovať transakcie podnikateľov. Každá platba je zaťažená novou daňou, bez ohľadu na to, či ide o ziskovú firmu alebo podnik na pokraji bankrotu. Slovenské podnikateľské prostredie je preto opäť o niečo menej konkurencieschopné. Podobne prísnu daň ako Slovensko má v Európskej únii iba Maďarsko, pričom v iných štátoch firmy nemusia platiť štátu daň za úhradu faktúr.

„Očakávame, že zavedenie dane z finančných transakcií môže už tento rok znížiť investičnú aktivitu súkromného sektora o 0,4 percenta a v ďalších dvoch rokoch o 0,2 percenta, čo by sa prejavilo o 0,1 percentuálneho bodu nižším rastom HDP v rokoch 2025 a 2026,“ uviedol Viktor Novysedlák, výkonný riaditeľ Kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Vplyv novej dane však nebude obmedzený len na pokles investícií. „Predpokladáme, že časť zvýšených nákladov prenesú firmy do cien svojich produktov a v budúcom roku aj do pomalšieho rastu miezd,“ dodal V. Novysedlák.

Nebude to ľahké

Opozícia preto navrhuje zrušiť novú daň už v máji. Tento krok by však priniesol výrazný výpadok plánovaných príjmov. Ministerstvo financií odhaduje, že daň ešte v tomto roku prinesie štátu približne 557 miliónov eur, pričom odhad Rady pre rozpočtovú zodpovednosť je 464 miliónov eur. Zrušenie dane by si vyžiadalo výrazné škrtanie výdavkov, aby sa dosiahol cieľ zníženia deficitu na 4,7 percenta HDP. V opačnom prípade hrozí zvýšenie úrokov a následné finančné problémy krajiny.

Slovensko pritom musí znížiť deficit na tri percentá HDP. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné buď znížiť výdavky o približne tri miliardy eur, alebo zvýšiť dane o ďalšie tri miliardy eur. Prípadný koniec dane z finančných transakcií túto sumu navýši na 3,65 miliardy eur. Zrušenie dane z finančných transakcií bude preto extrémne náročné, a reálne to bude možné uskutočniť až potom, ako sa deficit dostane pod tri percentá HDP.

Rizikový presun účtu