Vozový park železníc starne, stav tratí je rizikom pre bezpečnosť koľajovej dopravy

Zvyšovať počet cestujúcich v osobnej železničnej doprave a napĺňať tak ciele udržateľného rozvoja v SR je nemožné bez finančného krytia. Okrem financií sú problémom slabo zadefinované merateľné ukazovatele modernizácie. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) poukázal na nedostatky, ktoré sa napriek úsiliu modernizovať osobnú koľajovú dopravu nedarí odstrániť. Vozový park Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) starne rýchlejšie, ako pribúdajú nové vozidlá, potvrdzuje kontrola. Zlá situácia negatívne vplýva na plynulosť premávky a bezpečnosť.

Nežiaduci „tridsiatnici“

V uplynulých desiatich rokoch národný prepravca ZSSK, ktorý realizuje väčšinu osobnej vlakovej dopravy, prepravil viac ako 486 miliónov cestujúcich. Tí však pravidelne cestujú v koľajových vozidlách, ktorých životnosť je minimálne diskutabilná. Podľa výsledkov kontroly NKÚ je len každé deviate koľajové vozidlo nové alebo zmodernizované. Mnohé ďalšie sú oveľa staršie a viaceré sa blížia k tridsiatke. „Máme aj tretinu vozidiel, ktorých vek je viac než tridsať rokov, a tie sú najväčším problémom z hľadiska plynulosti a bezpečnosti železničnej dopravy, ale aj komfortu a kvality cestovania,“ potvrdzuje pre TREND predseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Veková štruktúra vozového parku teda ani zďaleka nie je ideálna. „Pre vozový park, ktorý používa ZSSK, je tridsiatka už neprijateľné číslo. Vozne a rušne, ktoré majú nad tridsať rokov, musia prechádzať komplexnou generálnou opravou alebo sa mnohé z nich musia posúvať do šrotu a potom sa musia obstarávať nové,“ upozorňuje Ľ. Andrassy.

V rokoch 2014 až 2021 ZSSK použila na modernizáciu vozového parku takmer 818 miliónov eur. Z toho až 83 percent tvorili európske zdroje. Ako by vyzeral vozový park bez financií EÚ? „Keby sme nemali európske zdroje, správa o výsledku kontroly by bola žalostnejšia. To, čo sme financovali z vlastných národných zdrojov, dosahuje úroveň len sedemnásť percent,“ konštatuje šéf NKÚ.

Ani pri financovaní z  domácich zdrojov sa nepostupuje vždy efektívne, na čo sa nabaľujú ďalšie komplikácie. Zo správy NKÚ vyplýva, že sa nedá overiť a vyhodnotiť účelnosť použitia finančných prostriedkov. Problémom je, že nie sú zadefinované merateľné ukazovatele.

V praxi to vyzerá tak, že sa stanoví počet vozňov, ktoré sa majú obnoviť, no nikto jasne nezadefinuje, čo to presne má znamenať z hľadiska bezpečnosti, plynulosti, do akej miery sa zníži počet opravovaných vozidiel. Špecifikácia chýba aj pri stanovení parametrov zvýšenia kvality a kultúry cestovania.

Zanedbaná údržba