Volkswagen: toto nie je logistická kríza, ale nový štandard. Dodávateľom klopeme na dvere

Po každej kríze nastáva čas, kedy si podnikateľ musí sadnúť a rozhodnúť sa, čo bude robiť inak. To platí pre malé firmy rovnako ako pre nadnárodné koncerny. Iba firmy, ktoré neopakujú staré chyby, prežijú aj v budúcnosti.

Po roku 2008 nemecký výrobca áut Volkswagen začal viac sledovať indikácie finančných problémov, aby mu nikdy nechýbala hotovosť či dostatočné kapacity financovania.

Momentálne si robí databázu, ktorá mu pomôže predvídať prírodné, geopolitické a zásobovacie riziká v predstihu. Po tom, čo spoločnosť zažila od roku 2020, to ani nemôže byť inak.

Nikdy sme nekomunikovali s operátormi baní, teraz však poznáme ich biznis model.

Najväčší výrobca automobilov v Európe a svetová dvojka sa už nemôže spoliehať na tradičných veľkých dodávateľov, s ktorými historicky komunikovala prostredníctvom sprostredkovateľov. Pri podnikaní na globálnej úrovni sa tomu nedá vyhnúť.

Po roku 2000 a silnejšom nástupe globalizácie a internetu vznikla rola agregátorov a sprostredkovateľov, pomocou ktorých si automobilka dokázala riadiť dodávky surovín, tovarov a služieb, ktoré potrebovala.

S väčšími objemami a agregovaním bolo možno negociovať lepšiu cenu. Ďalšou výhodou bolo, že špecialisti na určitý segment budú mať vždy lepší prehľad o výrobe a zdrojoch ako automobilka, ktorá sa venuje hlavne montáži množstva dielcov z celého sveta.

Ako sa obor stal maličkým

Toto sa však mení a Volkswagen klope priamo na dvere dodávateľov, pretože v čase najväčšej zásobovacej krízy akú si pamätá, chce mať situáciu vo vlastných rukách. Vlastne automobilka pripúšťa, že to, čo sa deje za posledné dva roky, nemusí byť kríza, ale nový normál. Aj preto investuje do riešení, ktoré jej pomôžu prispôsobiť sa.

Nedá sa spoliehať len na hlavných dodávateľov, musíme sa sami pozrieť za oponu.

Obrovská automobilka, ktorej samotná veľkosť otvárala dvere, kam potrebovala (vrátane najvyšších poschodí), sa v nových časoch cíti maličká. Nové automobily potrebujú oveľa viac softvéru a čipov ako v minulosti. Lenže automobily nie sú počítač alebo smartfón, nepredávajú sa ich stovky miliónov.

Zatiaľ čo výrobcovia elektroniky objednajú milión čipov za týždeň, automobilka objedná milión za rok. Je to teda malý zákazník, ktorý je pre výrobcov čipov treťoradý.

Pre poskytovateľov softvéru sme malý hráč, nie veľký. Že vyrábame najviac áut v Európe nikoho nezaujíma.