Globalizácia, ktorá sa naštartovala po skončení druhej svetovej vojny, dosiahla svoje zlaté obdobie na prelome milénií. Začiatok jej konca oficiálne ohlásil Donald Trump v marci 2018 zavedením ciel na dovoz hliníka a ocele. O štyri roky neskôr jeho víziu dokonal Vladimír Putin.
Nech bude vojna na Ukrajine rýchla či zdĺhavá, na svetovom poriadku zanechá trvalý šrám. Svet, ktorému dekády dominovali Spojené štáty americké, sa dramaticky mení. Rusko sa stalo vyvrheľom demokratického sveta, no našlo si sympatizantov vo svete autokratickom. Dokumentuje to postoj Číny, Indie, Saudskej Arábie alebo Brazílie.
Rozdelenie sveta
Nech si Rusko po vojne na Ukrajine nechá väčšie či menšie územné zisky, sankcie naň uvalené budú dlhodobé. A hlavne, každý investor si odteraz rozmyslí, či bude do krajiny investovať. Ruské komodity sa stali „nedotknuteľné“ a ekonomika „neinvestovateľná“. Bude sa počítať iba „collateral damage“. Ruské hospodárstvo a jeho vzťahy so svetom sa zmenia raz a navždy.
Rusko totiž nemá dôvod hrať na oteplenie vzťahov. Brusel sa bude chcieť zbaviť závislosti od ruských komodít a Moskva závislosti od západných peňazí. Pachuť po krvavom konflikte prinesie trvalé ochladenie vzťahov a výstavbu novej železnej opony. Každý ekonomický celok si pôjde vlastným smerom. Pre oba to však bude ťažká rana.
Bez európskych peňazí a technológii bude Rusko ekonomicky stagnovať. Jeho jedinou možnosťou ostane snaha primknúť sa ešte viac k Číne. Ich snaha o zblíženie a kontrolu Eurázie sa enormne urýchli. Aj keď v krátkodobom časovom horizonte bude prepájanie sa komplikované, z dlhšieho časového hľadiska je ich strategickým cieľom vytvoriť protiváhu Spojeným štátom americkým.
A to nielen politicky, ale aj ekonomicky a finančne. Práve komodity budú v tomto smere zohrávať zásadnú rolu. Kým Západ obrátil proti Rusku finančné zbrane, Rusko proti západu obráti zbrane komoditné.
Vojna o sféru vplyvu
Čo sa nakoniec udeje, nevie nikto. No súčasná dramatická doba je obdobím, kedy môže prísť k rýchlemu rozvratu nielen geopolitickej rovnováhy, ale aj globálneho menového systému či finančného usporiadania.
Na jednu stranu sveta sa postavia demokratické režimy a na druhú stranu čínsko-ruská aliancia. A medzi nimi budú tretie krajiny, ktoré sa budú musieť rozhodnúť, na ktorú stranu sa pridajú. Oba celky ich budú ťahať k sebe po dobrom či po zlom.
Vojna o komodity
Jedným z potenciálnych nástrojov Ruska, ako krajiny prilákať do svojej sféry vplyvu, budú komodity. Pre Moskvu je čoraz ťažšie komodity na globálnom trhu predávať a za získané peniaze si nakupovať potrebné tovary a technológie. Preto môže pristúpiť k radikálnemu kroku – môže odísť z globálneho komoditného trhu úplne. Miesto neho vytvorí paralelný komoditný systém bez vplyvu Západu.
Rusko je najväčší exportér zemného plynu na svete, druhý najväčší exportér ropy a tretí najväčší exportér uhlia. Okrem toho vyváža zhruba pätinu svetového amoniaku, potašu, niklu a pšenice. Ak by dostalo pod kontrolu Ukrajinu a spojilo sa s Bieloruskom, stalo by sa kingmakerom na trhu obilnín a umelých hnojív. Spolu s Kazachstanom by zase malo pod kontrolou globálny trh s uránom.
Môže tak vzniknúť situácia, kedy z globálneho trhu odídu desiatky percent dodávok kľúčových komodít, čo bude mať za následok dramatický rast cien všetkého. Rusko však bude unilaterálne dodávať komodity svojim priateľom za omnoho priaznivejšie ceny, avšak s podmienkou. Štáty budú mať na výber priateľstvo s Washingtonom a drahé komodity alebo s Moskvou a komodity lacné.
Vojna o zbrane a financie
Okrem komodít bude Moskva lákať tretie krajiny na svoje zbraňové systémy, ktorých cenou a kvalitou často prevýši americké vojenské systémy. Pre štáty ako India môže byť príliš lákavé dostávať lacné ruské zbrane, ropu aj pšenicu naraz.
Iné krajiny môžu zase získavať z čínskej úverovej politiky Novej hodvábnej cesty, ktorá financuje rozvíjajúce sa štáty po celom svete. A lacnými úvermi ich priťahuje do vlastnej sféry vplyvu. Spolu s Ruskom tak môže Čína tvoriť silný a kompatibilný politicko-ekonomicko-finančný celok.
Nie tak rýchlo
Nech to znie na papieri akokoľvek dobre, realita nie je také jednoduchá. Globálny obchod je komplikovaný systém, ktorý stojí na dekádach budovania vzťahov a infraštruktúry. Pocítilo to aj samotné Rusko, ktoré nedokáže predávať svoju ropu napriek tomu, že na ňu neboli uvalené sankcie.
Vybudovať si schopnosť dodávať komodity po celom svete mimo západných firiem a ich finančnej a efektívne fungujúcej infraštruktúry bude zdĺhavá a finančne náročná činnosť. Je otázne, či je takáto cesta vôbec pre Rusko realizovateľná. Práve preto bude s ďalšou eskaláciou sankcií už omnoho opatrnejšie.
