Na vlastnú strechu nad hlavou málokto pracuje tak dlho ako Slovák

Domáci realitný trh je plný paradoxov. Za pár desiatok tisíc eur sa dá v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou kúpiť starší rodinný dom. Rovnaká suma v hlavnom meste Slovenska ledva vystačí na parkovacie miesto v novostavbe. Napriek obrovským rozdielom je možné konštatovať, že slovenský rast cien sa nijako nevymyká z európskych pomerov a inde je to oveľa horšie.

Také sú aspoň závery Európskeho štatistického úradu (Eurostat). Ten porovnával priemerný rast cien nehnuteľností od začiatku roka 2010 do konca tretieho kvartálu 2021. V rámci 29 porovnaných štátov sú na tom najhoršie obyvatelia Turecka. Práve v tejto krajine za spomínané obdobie vzrástli ceny o neuveriteľných 324 percent. Štát ležiaci na dvoch kontinentoch posledné roky neúspešne bojuje s vysokou infláciu. Prudké zdražovanie zasiahlo celú ekonomiku, nielen sektor nehnuteľností. Na druhom mieste skončil Island. V prípade ostrovného štátu stojí za rastom cien nehnuteľností o 151 percent najmä záujem turistov.

Estónsko je lídrom v rámci Európskej únie. Ceny miestnych nehnuteľností stúpli o takmer 141 percent. V regióne Vyšehradskej štvorky je na tom najhoršie Maďarsko. Krajina v rebríčku zostavenom z 29 štátov obsadila štvrtú pozíciu a dôvodom je rast cien o 119 percent. S rastom cien o 99 percent patrí ôsma pozícia Českej republike. Slovensko je na tom relatívne dobre. Krajina čelila trinástemu najrýchlejšiemu rastu cien, keď hodnota nehnuteľností stúpla takmer o 63 percent. Zvýšenie cien o 41 percent zaradilo na devätnástu pozíciu Poľsko.

Problém slabých platov