Program stability SR na roky 2023 až 2026 schválený minulý týždeň zaviazal vládu ku každoročnej konsolidácii o jedno percento HDP. Najbližšie roky čaká obyvateľov aj firmy zvyšovanie daní. V rámci škrtov sa zatiaľ neurčito hovorí o prepustení tridsiatich percent úradníkov. Čo si o Programe stability myslia zamestnávatelia, analytici a opoziční politici, sa dozviete z ich odpovedí v ankete TRENDU.
Radovan Ďurana, analytik Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS)
Materiál, ktorý neobsahuje konsolidačné opatrenia, by sa nemal nazývať Program stability, ale Zoznam minimálnych cieľov, ktoré vyplývajú z členstva v EÚ. To znamená, že dokument nie je ambicióznejší, ako požadujú nové pravidlá EÚ. Dokument odráža zlý stav verejných financií Slovenskej republiky. Hoci má v názve stabilitu, v skutočnosti predpokladá rast zadlženia z 56 percent na 62 percent HDP.
Pri pohľade do hlavné priority v štrukturálnych politikách vidíme pokračovanie reforiem a opatrení predchádzajúcich vlád. Tam, kde by sme radi videli detaily, napríklad v úprave dlhovej brzdy, tam sa nič nové nedozvedáme. Jedinou novinkou je zriadenie rozpočtovej rady pre zdravotníctvo. Načo ale potrebujeme ešte jednu radu, keď už máme Radu pre rozpočtovú zodpovednosť?
Miriam Filová, hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky (AZZZ SR)
Problematiku konsolidácie verejných financií treba riešiť komplexne a systematicky. Považujeme za dôležité, aby konsolidácia bola spravodlivá a rovnomerne rozložená medzi rôzne skupiny obyvateľstva a sektory hospodárstva. Podnikatelia potrebujú mať istotu, že ich „obeta“ vo forme zvýšených výdavkov bude mať pozitívny dopad na dlhodobú udržateľnosť verejných financií a následne naštartuje ekonomické opatrenia, ktoré povedú k rastu životnej úrovne.
Marián Viskupič, opozičný poslanec, Sloboda a solidarita
Program stability považujem za kvalitný materiál z pohľadu minulosti – presne popisuje minulú realitu. Dá sa súhlasiť aj s analytickou časťou opisujúcou očakávaný vývoj ekonomického prostredia do roku 2027. Samozrejme, nikto nevie predvídať možné budúce krízy, každopádne nastavenia parametrov, na základe ktorých sú prognózy zostavené, považujem za realistické.
Moja hlavná výčitka je, že v programe stability chýbajú základné informácie, o čom program stability je. Absolútne chýbajú konkrétne opatrenia na dosiahnutie správne pomenovaných rozpočtových cieľov. No a keďže nie sú konkrétne opatrenia, nie sú ani žiadne konkrétne vyčíslenia. Povedať len to, že je potrebné do konca volebného obdobia ušetriť 2,6 percenta HDP, čo je 3,9 miliardy eur, je príliš málo na zásadný materiál určujúci smerovanie verejných financií na najbližšie roky. Program stability je tak len dobrým analytickým zhodnotením minulosti a popisom potrebnej budúcnosti, ktorý však nedáva absolútne žiadny návod, ako reálne konsolidovať a zabezpečiť zdravý vývoj verejných financií do roku 2027.
Štefan Kišš, opozičný poslanec Progresívne Slovensko
Vnímame to ako ďalšiu nevyužitú príležitosť vlády ukázať Bruselu, že to s konsolidáciou verejných financií myslí vážne. V programe stability si vláda vytýčila cieľ znížiť deficit na 3 percentá HDP v roku 2027. Cieľ je primeraný vzhľadom na ekonomickú situáciu, ale netušíme, ako sa k nemu chce vláda dostať. Z potrebných 1,4 miliardy eur doteraz vláda predstavila konsolidačné opatrenia vo výške 100 miliónov eur. Je preto ťažké veriť, že tieto plány koalícia dodrží. Pre krajinu je to dobrý a potrebný krok, ale vláda zatiaľ neukázala, že reálne vie šetriť. Zároveň ju chcem varovať, aby nesiahala na dôchodkové úspory ľudí. Šetriť sa dá rôznymi inými spôsobmi, tento je ten najhorší.
Peter Mihók, predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK)
Východisko pre Program stability v oblasti výkonu ekonomiky SR pre roky 2024 a 2025 je výrazne vyššie, ako to prognózuje MMF a EK, a očakávaný rast exportu a importu pre roky 2024 a 2025 je výrazne vyšší ako u našich najväčších obchodných partnerov. Mierne vyššia, ako prognózuje NBS, je aj očakávaná inflácia pre roky 2024 a 2025.
Predstavené rozpočtové ciele počítajú so znižovaním nominálneho schodku o jedno percento HDP, čo by malo stabilizovať rastúce zadlženie do konca volebného obdobia. Podľa dokumentu sa pre rok 2025 neočakáva žiadne konsolidačné úsilie (podľa národnej metodiky). Podľa vyjadrení rozpočtovej rady by mala byť ambícia v znižovaní schodku vyššia (cca 1,5 percenta), aby sa zlepšila udržateľnosť verejných financií. V zmysle ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti sa bude dlh po celé obdobie Programu stability nachádzať nad horným sankčným pásmom národnej dlhovej brzdy. Aj dlhodobá udržateľnosť bude v rizikovom pásme.
V dokumente nie sú predstavené konsolidačné opatrenia, ktoré by mali zabezpečiť konsolidáciu verejných financií v navrhovanom rozsahu, a preto sa nedá potvrdiť jeho reálnosť. Vzhľadom na to, že dlh bude počas celého obdobia nad hodnou hranicou pásma dlhovej brzdy, dá sa schválený Program stability považovať za málo ambiciózny.
Boris Fojtík, ekonomický analytik Tatra banky
„Program“ považujem za reálny najmä s ohľadom na obnaženie trajektórie deficitu verejných financií v rokoch 2023 a 2024. Nárast deficitu v roku 2024 zhruba o jedno percento HDP potvrdzuje, že vládny balíček opatrení na príjmovej a výdavkovej strane rozpočtu k zlepšeniu stavu verejných financií neprispel. „Program“ by mal byť dostatočný s ohľadom na vyčíslenie potrebnej miery konsolidácie, aby sme splnili kritériá EÚ na vystúpenie z procedúry nadmerného deficitu. Nedostatočný je však v konkrétnosti predstavených opatrení a ich dopadov na rozpočet a ekonomiku.
K odpovediam respondentov ankety TRENDU zaraďujeme aj vyjadrenie ministra financií S Ladislava Kamenického k tejto téme, ktoré predniesol na tlačovej konferencii po prijatí Programu stability.
Ďalšie dôležité správy
