Vláda spôsobí stagfláciu nehnuteľností. Stavať sa bude menej a ceny vzrastú

Konsolidácia verejných financií, ktorá sa prejaví najmä zdanením domácností vo výške dvoch miliárd eur, neostane bez následkov. V prvej fáze zasiahne priemerného Slováka vrátane detí a dôchodcov vyššími daňami a poplatkami na úrovni takmer 400 eur ročne. Zodpovedná za to bude nielen vyššia DPH, ale aj rast cien pre započítanie vyšších nákladov firiem v dôsledku dani z finančných transakcií a vyššej dani z príjmu.

K tomu treba pripočítať ďalšie zdražovanie z dôvodu vyšších cien energií od budúceho roka. Celkovo tak Inštitút finančnej politiky kalkuluje s infláciou o viac ako päť percent. Pritom už o rok sa bude opäť preberať ďalší konsolidačný balíček, ktorý pravdepodobne tiež zaplatia domácnosti.

Očakávaný rast cien elektriny a zemného plynu ďalej zvýši výdavky domácností na bývanie. Už teraz je Slovensko krajinou EÚ, ktorej domácnosti dávajú najväčší podiel svojich výdavkov na bývanie, vrátane cien palív. Tento podiel predstavuje vyše 30 percent. Je pravdepodobné, že budúci rok stúpne na nové európske rekordy.

Bežne používané ekonomické pravidlo hovorí, že ak domácnosti zaplatia viac ako 30 percent svojich príjmov za bývanie, bývanie sa považuje za nedostupné. Toto na Slovensku platí najmä pre mladých ľudí, pre ktorých je hypotéka pre vysoké ceny bytov prohibične drahá.

V roku 2022 mali Slováci najmenší počet izieb na obyvateľa v celej EÚ, čo svedčilo o veľkom nedostatku bytov. Najrýchlejším riešením tejto situácie by mohlo byť zníženie DPH na byty a domy, čím by sa zvýšil dopyt po nich a rozhýbal by sa zmrazený trh nehnuteľností.

Avšak zvýšenie DPH o tri percentuálne body a zároveň zavedenie dane z finančných transakcií spôsobí pravý opak – ceny nehnuteľností porastú a budú ešte menej dostupné. Daň z finančných transakcií na široký dodávateľský reťazec prispeje k zvýšeniu cien finálneho výrobku – domu či bytu, na ktoré sa aplikuje ešte vyššia DPH.

Je ťažké odhadnúť presný vplyv, no isté je, že finálna cena novostavieb vzrastie. Vyššia cena v situácii utlmeného dopytu po hypotékach spôsobí ďalší pokles dopytu – opak toho, čo Slovensko potrebuje. Vyššia cena a pokles predaja je z ekonomického hľadiska možné označiť za stagfláciu.

Nie všetky krajiny sa však stavajú k trhu nehnuteľností takto. Vo štvrtok Írsko oznámilo, že do roku 2050 plánuje ročne postaviť 52-tisíc nových bytov. Írsko s populáciou 5,1 milióna je menšie ako Slovensko, a zároveň tam nehnuteľnosti nie sú tak preplnené ako na Slovensku.

Napriek tomu je v Írsku bývanie veľký problém. Krajina minulý rok dokončila takmer 33-tisíc nových bytov, čo je o polovicu viac ako na Slovensku, ktoré postavilo 21-tisíc bytov. Írska vláda plánuje podporiť výstavbu nových bytov sumou sedem miliárd eur ročne. Výsledkom bude, že krajina dokončí takmer 2,5-krát viac bytov ako Slovensko, a to každý rok počas nasledujúcich 25 rokov.

Slovenská vláda tiež chcela pomôcť trhu s bývaním. Prišla však s riešením, ktoré sa ukázalo ako nerealizovateľné. Návrh na postavenie 25-tisíc nájomných bytov zo strany Sme rodina pochoval vo štvrtok premiér, keď oznámil, že EÚ neschváli 5-percentnú sadzbu DPH, ktorá mala byť hlavným motívom pre budovanie nájomných bytov. Celá idea, ktorá ľuďom ponúkala šancu na lacné nájomné byty, padla.

Opäť sa ukázalo, že vláda nedokáže prichádzať s efektívnymi riešeniami. Pritom vytvorila ďalšie nefunkčné štátne inštitúcie, ako napríklad Agentúru štátom podporovaného nájomného bývania. Zvyšovanie daní v prostredí plytvania štátnych inštitúcií naznačuje, že nie je realistické očakávať vládne riešenia ani do budúcna.

Na slovenské pomery je jediným riešením problémov s bývaním maximalizácia trhových pohnútok – podpora stimulov a zníženie byrokratických bariér. Tou najrýchlejšou pomocou by bolo zníženie DPH. Namiesto toho sa stal pravý opak a vláda ešte zhorší dostupnosť už teraz rekordne nedostupného bývania.