Máločo je v živote tak isté ako neustále zmeny dôchodkového systému. Ekonomickí experti súčasnej vlády najnovšie zamerali svoju pozornosť na nadpriemerne zarábajúcich ľudí. Práve im navrhujú zrušiť výhodu v podobe neobmedzeného nakladania s peniazmi.
Ako to už pri súčasnej vláde býva, argumenty za zmenu sú tvrdo ľavicové. Tu sú v skratke: Ľudia nevedia hospodáriť s peniazmi a nezodpovedne ich rozhádžu. Podľa štátnych „reformátorov“ ide o univerzálne tvrdenie. Nič na ňom nemení vysokoškolské vzdelanie, nadpriemerne vysoký plat, alebo zastávanie riadiacich funkcií.
Ľudia rozhodne nie sú rovnakí. Minimálne boháči hospodáriť s peniazmi vedia. Inak by svoje zarobené peniaze už dávno prehajdákali. Po dlhšej diskusií je tento fakt ochotná priznať aj časť expertov pracujúcich pre štát. Vytvára sa tým priestor pre finálny ľavicový argument. Odchod bohatých ľudí zo systému prinesie chudobným oveľa nižšie dôchodky. Preto v systéme musí za každú cenu ostať uväznených čo najviac peňazí. Toľko k hlavným bodom z prebiehajúcej kuloárnej diskusie o reforme II. piliera.
Súkromné dôchodky v ohrození. Kvôli rodičovskému bonusu sa rokuje o zmenšení II. piliera
Čo tam po sľuboch
Nikoho pritom nevyrušuje niekoľko podstatných detailov. Od svojho vzniku bol II. pilier prezentovaný ako zásluhový systém. Sporitelia majú peniaze uložené na osobných dôchodkových účtoch. Kvôli tomu veria, že ide o ich vlastné finančné zdroje a štát sa im nebude starať do ich minutia. To presvedčenie môže byť už o pár mesiacov rozbité o politickú realitu.
V súčasnosti systém funguje takto: Človek po odchode do penzie dostane priemerný dôchodok. Aktuálne ide o sumu 505 eur za mesiac. Automaticky získava nárok na výber všetkých úspor v II. pilieri. V závislosti od výkonnosti dôchodkového fondu ide o tisíce až desaťtisíce eur. Samozrejme, peniaze si môžu vybrať aj ľudia poberajúci penziu presahujúcu hodnotu priemerného dôchodku. Naopak, ľudia s nižšími príjmami musia peniaze nechať v II. pilieri.
Ignorovaný problém ničí II. pilier. Hodnotu súkromných dôchodkov požiera inflácia
Nízke súkromné dôchodky
Uväznenie v systéme prináša viaceré nevýhody. Najväčšou sú nízke dôchodky vyplácané súkromnými poisťovňami. Priemerne zarábajúci človek mal v roku 2015 ušetrených v II. pilieri 7 360 eur. Za tieto peniaze si mohol kúpiť doživotný dôchodok vo výške 21 eur. Z prvého piliera dostal ďalších 376 eur a výsledkom bola penzia vo výške 397 eur. Lenže, ak by ten istý zamestnanec ostal len v prvom pilieri, tak od štátu dostane až 422 eur. Výsledkom bola mesačná strata vo výške 25 eur.
K prekvapivo nízkym dôchodkom sa súkromné poisťovne postavili svojsky. Tento problém prestali otvorene komunikovať. Odolali aj tlakom na zverejnenie výpočtu súkromnej penzie. Stačilo im na to odvolať sa na obchodné tajomstvo. Výsledkom je, že človek musí na dôchodku žiť približne 30 rokov, ak chce od poisťovne dostať viac peňazí, ako do nej vložil.
Jednoznačne zlá reforma
V súčasnosti je najvýhodnejšie mať v starobe možnosť vybrať si všetky peniaze. V opačnom prípade skončia v rukách súkromných poisťovní. Tie momentálne nie sú schopné vyplatiť slušný dôchodok. Logickým riešením problému je zrušiť obmedzenia výberu pre všetkých a dať ľuďom slobodu. Lenže súčasná vládna koalícia preferuje skôr silnú ruku štátu. V rámci reformy sa uvažuje ísť presne opačným smerom a obrať o výhody lepšie platených zamestnancov.
Reforma má vyzerať približne takto. Bohatí ľudia si budú môcť po odchode do penzie vybrať len polovicu peňazí. Navyše prostredníctvom programového výberu. Peniaze tak dostanú postupne v priebehu najbližších desiatich rokov. Po uplynutí tohto obdobia si za druhú polovicu úspor budú musieť kúpiť súkromný dôchodok. V časoch vysokej inflácie ide o vyslovene zlé riešenie. Rýchly rast cien dramaticky zníži kúpnu silu postupne vyberaných peňazí. Inými slovami. Štát zrušením slobodnej voľby spôsobí mnohým sporiteľom vysoké straty.
- Ako funguje II. pilier
Systém súkromných dôchodkov sa skladá zo sporivej a výplatnej fázy. Počas sporivej sa peniaze investujú na finančných trhoch. Ľudia ich môžu vložiť do dlhopisových, zmiešaných, akciových a indexových fondov. Peniaze sú uložené na osobnom dôchodkovom účte a v prípade nečakanej smrti ich zdedia pozostalí. Zo zákona sa o to musí postarať Dôchodková správcovská spoločnosť.
Zo sporiacej do výplatnej fázy sa prechádza kúpou súkromného dôchodku. Za peniaze uložené na dôchodkovom účte sa kúpi penzia. V realite sa peniaze presunú od Dôchodkovej správcovskej spoločnosti do súkromnej poisťovne. Jedným z dôsledkov je výrazne obmedzená možnosť dedenia.
Pozostalí v žiadnom prípade nedostanú všetky peniaze. Nárok majú len na vyplatenie rozdielu zodpovedajúcemu prímu počas prvých siedmych rokov života na dôchodku. Napríklad človek dostane súkromný dôchodok vo výške 21 eur. Umrie hneď prvý deň na penzii. V takom prípade pozostalí dostanú 1 764 eur. Ide o sumu zodpovedajúcu príjmu počas prvých siedmych rokov života na penzií.
Po troch rokoch života na penzií umrie človek s dôchodkom vo výške 21 eur. V takom prípade pozostalí zdedia len 1 008 eur. Inými slovami – poisťovňa vyplatí rozdiel chýbajúci do siedmych rokov a v tomto prípade ide o štyri roky. Zároveň platí, že ak dôchodca umrie po siedmych rokoch poberania súkromnej penzie, tak pozostalí nedostanú ani euro. Dôchodca pritom poisťovni za súkromný dôchodok vo výške 21 eur zaplatil až 7 360 eur.
