Po posledných parlamentných voľbách sa francúzska politika otriasa v základoch. Parlament obsadili strany, ktoré chcú pomáhať ľuďom okamžite, bez ohľadu na fiškálnu udržateľnosť. Následkom je postupná strata dôvery investorov vo vládne dlhopisy, ktorých výnos sa dostal na rovnaké úrovne ako počas európskej finančnej krízy.
Cesta k náprave bude dlhá a hrboľatá. Už pri relatívne dobrom ekonomickom raste ani pravicová vláda neplánuje skrotiť deficit pod tri percentá HDP skôr ako v roku 2029. Ak sa prihodí nový finančný šok, francúzske dlhopisy môžu pri dlhu krajiny vo výške 110 percent HDP rýchlo nasledovať príklad Talianska či Španielska spred dekády. Domáca vláda totiž nemá žiadny vankúš na prípadné problémy. Okrem neskrotných sociálnych výdavkov je to jedna z ďalších paralel so Slovenskom.
Závažným problémom Francúzska sú jeho gigantické výdavky vlády, ktoré vytvorili málo efektívny štát a znížili ekonomický rast krajiny. V roku 2023 dosiahli 57 percent HDP, najviac zo všetkých štátov EÚ aj OECD. Priemer Únie bol pod úrovňou 50 percent, OECD na úrovni 46 percent HDP.
Paradoxne, čím väčšie sociálne výdavky, tým väčší dopyt po nich, ukazujú posledné posuny na francúzskej politickej scéne. Vzniká tým sociálna pasca, ktorá núti politikov viac míňať a ďalej zväčšovať rolu štátu, čím sa znižuje ekonomický rast, čo následne núti voličov požadovať viac.
Francúzsko je vo veľkosti vládnych výdavkov na HDP politickým extrémom, no ďaleko za ním nie je ani Slovensko. Napriek tomu, že výdavky slovenskej vlády sú na úrovni 48 percent, pod priemerom EÚ, prudko rastú. Po ohlásenej konsolidácii verejných financií, založenej primárne na raste štátnych príjmov, budú rásť ešte viac.
Aj bez konsolidácie výdavky slovenskej vlády za poslednú dekádu vzrástli o 4,6 percentuálneho bodu voči HDP. Ide o jeden z najrýchlejších rastov v krajinách EÚ. Viac sa zvýšili iba v Estónsku a Rumunsku. V oboch krajinách však rástli z nižšej úrovne a stále sú pod hodnotou Slovenska. V Estónsku tvoria 44 percent HDP, v Rumunsku iba 40 percent.
Slovensko sa vo veľkosti štátu k ekonomike dostalo na úroveň byrokratického Nemecka a paternalistického Maďarska. Pritom predbehlo aj dva severské štáty – Dánsko a Nórsko. Obe severské krajiny s funkčným sociálnym modelom fungujú pri menšej veľkosti vládnych výdavkov.
Pozoruhodné je najmä Dánsko, ktoré spolu so Švédskom, ale aj sociálnym Holandskom, znižuje rolu vlády v ekonomike. Jeho vládne výdavky krajiny od roku 2014 klesli z 55 percent HDP na 47 percent. Podobnou cestou išli aj ostatné krajiny, ktoré zasiahla európska dlhová kríza. Výdavky vlády k HDP radikálne osekal Cyprus, Portugalsko aj Írsko.
Ekonomickému rastu menší štát pomáha. Naznačuje to negatívna korelácia medzi veľkosťou vládnych výdavkov a rastom HDP. 40-percentná výška vládnych výdavkov prináša dlhodobý ekonomický rast na úrovni troch percent, 50-percentná prináša rast pod úrovňou dvoch percent a 55-percentná iba 1,3 percenta. Každých päť percentuálnych bodov nárastu štátu znamená priemerne o 0,5 percenta nižší ekonomický rast.
Rozdiely medzi krajinami sú veľké aj vzhľadom na ich ekonomickú kapacitu, avšak príklad Francúzska, Talianska aj Fínska ukazuje, že nie všetko väčšie je lepšie. Po konsolidácii verejných financií aj Slovensko ďalej poskočí v rebríčku veľkosti štátu. Je takmer isté, že jeden z najnižších ekonomických rastov medzi východoeurópskymi krajinami sa tým ešte ďalej zníži.
