Čo ak náhle vyschnú zdroje benzínu a nafty? Vláda Eduarda Hegera stále skrýva krízové plány, ako by si poradila v danej situácii a čo by Slovákov čakalo. U susedov pristupujú k tejto téme omnoho otvorenejšie a možné prognózy vôbec nie sú optimistické.
Česko má, podobne ako pre prípad obmedzenia dodávok plynu, mechanizmus aj na riešenie prípadnej ropnej núdze, uvádza portál lidovky.cz. Celkom má český kabinet k dispozícii deväť foriem, ako z moci úradnej obmedziť spotrebu. Nad tým všetkým bdie Správa štátnych hmotných rezerv, ktorej predseda by kabinetu predkladal návrh na vyhlásenie a riešenie ropnej núdze. Vláda potom môže z deviatich zákonom navrhnutých opatrení vybrať tie, ktoré by pre danú situáciu pokladali za najvhodnejšie.
Drahá elektrina i plyn, nový štandard v Európe. Slováci musia čakať na Brusel až do tuhej zimy
Zákon v Česku umožňuje napríklad obmedziť alebo zakázať v stanovených dňoch používanie cestných motorových vozidiel s párnymi alebo nepárnymi koncovými číslami registračných značiek, zakázať predaj pohonných hmôt do nádob, obmedziť používanie niektorých druhov áut vrátane železničných, obmedziť obchodnú leteckú dopravu alebo dočasne zakázať vývoz pohonných hmôt.
Lengvarského zámer s vyššími odvodmi je len začiatok. Vláda ticho cieli na iné drastické zmeny
Vláda by svojím nariadením mohla aj znížiť maximálnu povolenú rýchlosť jazdy na cestách, obmedziť otváraciu dobu benzínok či zaviesť na pumpách prídelový systém. Hoci európski politici tvrdia, že žiadna núdza nehrozí, varovaní prichádza za posledné mesiace viac a netreba ich brať na ľahkú váhu. Minulosť totiž ukázala, že prídelový systém v rôznych formách svet pozná, hoci teraz sa častejšie vyskytoval najmä v „tretích krajinách“.
Optimistické nie sú ani trhy. Investorom v eurozóne sa za uplynulý mesiac zhoršila nálada a ich dôvera v ekonomiku klesla na najnižšiu úroveň od mája 2020. Ukázal to aktuálny prieskum renomovaného inštitútu Sentix.
„Energetická kríza vedie k značným ekonomickým deformáciám,“ uviedol vo vyhlásení riaditeľ Sentix Manfred Hübner. „V každom ohľade dynamika pripomína krízový rok 2008 a to, čo bolo vtedy kolapsom finančného systému, predstavuje teraz nebezpečenstvo kolapsu európskych dodávok energie,“ dodal.
Na nedostatok palív a prídelový systém už pár mesiacov upozorňuje Medzinárodná energetická agentúra . Sú teda takéto obavy reálne?
„V kontexte celej EÚ, kedy vidíme nedostatok ropných výrobkov v dôsledku rôznych faktorov, možno konštatovať, že varovanie Medzinárodnej energetickej agentúry sa javí ako opodstatnené,“ objasnila pre TREND Zuzana Oprchalová, výkonná riaditeľka Slovenskej asociácie palivového priemyslu a obchodu.
Menšia spotreba, viac šetrenia
Energie budú naďalej patriť k tým témam, ktoré budú naplno zamestnávateľ všetky krajiny EÚ. Aktuálne v Španielsku vláda pred pár dňami prijala balík naliehavých opatrení, ktoré budú platiť do novembra 2023, uviedla agentúra DPA.
Dôvodom má byť aktuálna situácia na Ukrajine, aj hroziaca energetická kríza v Európe. V letných mesiacoch nebudú môcť v krajine ochladiť miestnosť na menej ako 27 stupňov Celzia. Týka sa to budov verejnej správy, kín, obchodných domov, hotelov, staníc, či letísk. Naopak, v zime nebudú môcť vykúriť priestor na viac ako 17 stupňov Celzia.
Nemecko si tiež uťahuje opasky, mestá vypínajú svetlá a nariaďujú studenú sprchu. Nemecký minister hospodárstva Robert Habeck koncom júla oznámil ďalší súbor opatrení na úsporu energií a plány smerujúce k energetickému zabezpečeniu krajiny.
Krajina spustila už predtým druhú časť núdzového trojstupňového plánu súvisiacu s nedostatku plynu. Berlín podľa neho zvýši požadované množstvo plynu v zásobníkoch a zároveň aktivuje rezervu hnedého uhlia. Ďalšie opatrenia sa tiež týkajú úspor vo verejných budovách aj v domácnostiach, informovala agentúra DPA.
Zopakuje sa história deväťdesiatych rokov?
V histórii bývalého Československa nebol prídelový systém žiadnou výnimočnosťou. V minulom storočí platil prvýkrát medzi rokmi 1915 až 1921. Počas druhej svetovej vojny bol vyhlásený v roku 1939, čo sa týka paliva, mohli ho dostávať len zložky nemeckej brannej moci, nákladná doprava, autobusy, polícia alebo sanitky, uvádza portál autorevue. K zrušeniu tohto systému došlo až v roku 1953 v rámci menovej reformy.
V polovici roku 1990 sa začali objavovať správy o možnom zdražení pohonných hmôt. To vyvolalo nákupnú horúčku, ľudia tankovali vo veľkom a často do zásoby. K zvýšeniu cien palív skutočne došlo, ale to situáciu nevyriešilo.
Preto krízové štáby zaviedli od 6. októbra 1990 prídelový systém, ktorý umožňoval motoristom na mesiac natankovať iba 25 litrov paliva za obvyklú cenu ؎ teda 12 Kčs za liter špeciálu a 13,50 Kčs za super. Tankovanie sa zapisovalo do veľkého technického preukazu a bol potrebný aj vyplnený odberný lístok. Prídelový systém bol odvolaný koncom októbra 1990.
V ktorých krajinách majú už s prídelovým systémom rôzneho druhu skúsenosti? TREND pátral v spravodajských zdrojov agentúr a zistil, ako sa s ich nedostatkom dokázali vysporiadať za posledné roky.
Pozrite si ich bližšie vo fotostory.
