Veľa škôl a málo študentov – to sú hlavné dôvody nízkej kvality slovenského vzdelávania

Slovenské školstvo netrpí nedostatkom peňazí. Štát do vzdelávania mladej generácie každý rok investuje približne štyri miliardy eur. Problémom je neefektívne míňanie alokovanej sumy. Pri porovnaní s oveľa úspešnejšími krajinami je na Slovensku príliš veľa škôl a príliš málo žiakov.

„Priemernú strednú školu na Slovensku navštevuje 272 študentov. Vo Fínsku je to približne tisíc žiakov a v Anglicku až sedemtisíc,“ upozorňuje Mário Lelovský, prvý viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov. Práve firmy sa dlhé roky márne snažia o zásadnú reformu vzdelávacieho systému. Podarili sa im „len“ menšie úspechy v podobe rozbehnutia duálneho vzdelávania. Vďaka tomu časť škôl – rovnako ako počas predchádzajúceho režimu – dokáže svojim študentom zabezpečiť odbornú prípravu priamo vo výrobných halách fabrík.

Zhody a nezhody

Zamestnávatelia s politikmi dlhé roky nevedeli nájsť zhodu na nastavení systému. Podľa časti volených zástupcov je dôležité, aby deti získali všeobecný rozhľad a v budúcnosti sa vďaka tomu vedeli lepšie adaptovať na rýchlo sa meniace podmienky. Naopak, firmy preferujú technickú špecializáciu. Počas najbližších dekád v slovenskej ekonomike prudko vzrastie výroba elektrických automobilov. Šancu na nadpriemerné platy budú mať práve odborníci so vzdelaním v tejto oblasti. Nie absolventi konzervatórií.

Aktuálne existuje zhoda aspoň na jednej veci. Vzdelávanie mladých ľudí je na katastrofálnej úrovni. Svedčia o tom čoraz horšie výsledky v medzinárodnom testovaní PISA. Slovenskí študenti si v najnovšom hodnotení pohoršili v čítaní s porozumením. Veľmi im nejdú ani prírodné vedy a matematika. Firmy dlhé roky márne upozorňujú aj na nevhodné zameranie študijných odborov. Na hlbšiu analýzu tohto problému treba viac dát. No napríklad podľa výsledkov prieskumu portálu Kariera.sk skončí v úplne inom zamestnaní, ako vyštudoval, každý tretí Slovák.

Pre zamestnávateľov je to vážny problém. V časoch nedostatku pracovnej sily musia čerstvým absolventom platiť drahé školenia. Na zvolenej strednej škole totiž nenabrali zručnosti potrebné pre pracovný trh priemyselne orientovanej krajiny. Na jednej strane tak firmám vznikajú zbytočné náklady. Na druhej mladí ľudia s nepotrebným vzdelaním musia akceptovať nižšie mzdy.

Firmám pomáha tento problém prostredníctvom eurofondov riešiť opäť štát. Ide o absurdnú situáciu. Politici nechajú mladých ľudí vyštudovať nepotrebné stredné školy. Štátnu kasu vzdelanie jedného stredoškoláka vyjde na dvanásť- až pätnásťtisíc eur. Po získaní výučného listu alebo maturity štát minie ďalšie stovky až tisícky eur na rekvalifikáciu čerstvého absolventa.

Problémy poloprázdnych škôl

Slovensko je jedným z najmenších štátov v Európskej únii. Napriek tomu je v krajine 231 gymnázií a 416 iných stredných škôl. Výsledkom je nízky počet žiakov v triedach. Politici si od toho sľubovali vyššiu kvalitu vzdelania. Pri menšom počte študentov má totiž učiteľ viac času venovať sa všetkým svojim žiakom. Lenže očakávania sa nenaplnili. Ako ukazujú medzinárodné porovnania, súčasný stav, práve naopak, vedie k čoraz horšej kvalite vzdelania mladých ľudí.