Valorizácia 74 eur, penzia 703 eur? Česi majú dobré správy, Slovákov čaká prognostické peklo

Reči  sa hovoria, chlieb sa je. Takto nejako vnímajú dôchodcovia aktivity vlády Eduarda Hegera, ktorým už pred štyrmi mesiacmi prisľúbili pomoc v boji s vysokou infláciou. Ostalo však pri sľuboch.

Mesiace plynú, výdavky na energie či potraviny domácnosť stúpajú, no vládna koalícia sa hrá na vlastnom piesočku s poprepletanými frázami o lepšom zajtrajšku. Reálny pohľad do peňaženiek však seniorov nepustí – inflácia stúpa, a nie je vidieť na jej koniec.

Ako uviedol ešte na konci marca guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Kažimír, v novom roku sa čaká ďalšie zdražovanie, inflácia by sa mala hýbať niekde medzi úrovňami desať až 14 percent. To zároveň znamená aj pokles reálnych miezd a ekonomického rastu. Dobré správy sa už dávno minuli,“ skonštatoval.

P. Kažimír tvrdí, že žijeme v „prognostickom pekle“, máme za sebou dva roky niekoľkých covidových vĺn, do toho prišiel vážny vojenský konflikt. Faktom je, že kým slovenskí politici „tárajú“ o zvyšovaní penzií, tí českí už vo februári výhody pre nich schválili takmer okamžite po ohlásení zmien.

V tomto roku budú české penzie valorizovať už po štvrtý raz, pričom najnovšie júnové zvýšenie prinesie penzistom prilepšenie si o 8,2 percenta. Slovenskí penzisti im môžu len ticho závidieť.

Inflácia stále rastie, dôchodky viaznu

Január 2022 síce priniesol zvýšenie penzií aj pre 1,4 milióna dôchodcov na Slovensku, avšak len symbolicky, konkrétne o 1,3 percenta mesačne. Napríklad dôchodca s priemerným starobným dôchodkom v sume rovných 500 eur pocítil jej zvýšenie o 6,5 eura. Človek s predčasnou starobnou penziou vo výške 350 eur si od tohto roka polepšil o 4,55 eura. Pre porovnanie, vlani si od januára polepšili o 2,6 percenta.

Dáta Eurostatu ukazujú, že inflácia vzrástla z februárových 8,3 percenta na marcových deväť a pol. To je šiesta najvyššia hodnota spomedzi 19 krajín, ktoré platia spoločnou menou. Na rovnakej hodnote na Slovensku bola v novembri 2003, vyššia bola naposledy v júni v roku 2000, keď dosiahla 15,7 percenta.

Pred štyrmi mesiacmi mali koaliční poslanci veľké reči. Minister financií Igor Matovič tvrdí, že zmeny pre penzistov by mali byť schválené v zrýchlenom legislatívnom konaní. To, že by mali začať platiť čím skôr, uviedol ešte na začiatku marca. Zároveň tvrdil, že problém nebude ani so zabezpečovaním prostriedkov, keďže podľa neho ide len o posun v čase.

„Mali by sme zobrať kompletný zoznam ľudí, ktorí mali vyplatené 13. dôchodky minulý rok a očistiť ho od tých, ktorí sa medzičasom s nami rozlúčili. Vďaka tomu budeme mať veľmi rýchlo vypočítané výšky týchto dôchodkov," ozrejmil podpredseda vlády ešte vo februári 2022. Odvtedy sa reálne pre penzistov nič nezmenilo. Stále čakajú na to, aby im na účte pribudlo aspoň pár eur navyše.

Zrýchlené legislatíve konanie? Štyri mesiace!

Minister financií dokonca zdôraznil, že 13. dôchodok by namiesto vianočného obdobia, v ktorom je bežne vyplácaný, mohol byť seniorom vyplatený už v máji či júni 2022. Skoršie vyplatenie má byť kompenzáciou za časový nesúlad vplyvu dôchodcovskej inflácie na následnú valorizáciu dôchodkov.

Zvýšenie dôchodkov sa totiž počíta z dôchodcovskej inflácie z prvej polovice predošlého roka. Keďže vlaňajší prvý polrok priniesol rast cien v spotrebnom koši dôchodcov len o 1,3 percenta, na celý tento rok sa im valorizuje dôchodok o totožné percento.

Odhady Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) na prvý polrok 2022 hovorili zhruba o 8,3-percentnej inflácii (čo môže byť v konečnom dôsledku viac, ak ceny vytlačí nahor aj vojenský konflikt na Ukrajine). Preto by sa v roku 2023 mohli dôchodky valorizovať o 8,3 percenta, čo je mesačne podľa Matovičových počtov v priemere o 40 až 50 eur viac.

Rozdiely medzi dôchodkami sú medzi Českom a Slovenskom výrazné

Česi získajú od júna 2022 na valorizácii penzií paradoxne takmer dvojnásobok tejto sumy ešte v tomto roku. V porovnaní s Českom je priemerný dôchodok na Slovensku o 147,46 eura  nižší - ku koncu marca 2022 bol na úrovni 512,93 eura, zatiaľ čo v Česku to bolo v prepočte na eurá 660,39 eura. Valorizácia dosiahla v Česku 33 eur a v júni tam plánujú mimoriadnu valorizáciu dôchodkov o ďalších 42 eur, a tým ešte nekončia. Rátajú aj s treťou a štvrtou valorizáciou v tomto roku. Rozdiely sú teda medzi obomi krajina už dnes výrazné.

Prázdne reči o veľkej pomoci, pomôže len hŕstke

Vláda Eduarda Hegera pomoc seniorom oveľa viac sľubuje než ju reálne vidia v peňaženkách. Stačí sa pozrieť na posledné opatrenia, ktoré vláda zaviedla. Štát predtým penzistom, ktorým vychádzalo príliš malé zvýšenie podľa percentuálneho prepočtu, garantoval aj minimálnu valorizačnú sumu, aby neboli znevýhodnení. Vlani to bolo 9,40 eura.

Od roku 2022 už seniori garantovanú pevnú sumu nedostanú. Doplatili na to práve ľudia s nižšími dôchodkami.  Dôvod? Hegerova vláda zmenila mechanizmus výpočtu dôchodkov. Na budúci rok vraj čaká slovenských penzistov prudký nárast penzií, uviedla pred pár týždňami na sociálnej sieti Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. A to predbežne podľa ich prepočtov o 8,3 percenta. A zdôvodnila aj prečo.

„Tohtoročný nízky rast dôchodkov vychádza z vývoja inflácie v prvom polroku minulého roka. Ide o štandardný automatický mechanizmus, ktorý dôchodky zvyšuje podľa vývoja cien v minulom roku,“ dodala RRZ. Zrýchlenie rastu cien, ktorý sa začal v druhom polroku a pokračuje v tomto roku, sa v raste dôchodkov ukáže na budúci rok.

Jednorazový príspevok vo výške sto eur na kompenzáciu rastúcich cien energií a potravín, ktorý navrhli lídri koalície, považuje Spoločnosť ochrany spotrebiteľov (S.O.S.) so sídlom v Poprade za nepremyslený.

„Vo vybraných skupinách pomoci chýbajú dôchodcovia s minimálnym dôchodkom. Práve seniori žijú na vidieku v nezrekonštruovaných a priveľkých domoch. Energetickou chudobou však trpia aj dôchodcovia, ktorí žijú v bytových domoch, pretože sú sami alebo splácajú exekúciu či hypotéku detí,“ skonštatovala Petra Čakovská zo S.O.S., ktorá sa dlhodobo venuje energetickej chudobe.

Vláda avizovala, že seniorom polepší aj jednorazovým príspevkom, čo má byť opäť „veľký“ krok k pomoci. Treba však povedať, že naň určite nedosiahnu všetci, dokonca ani väčšina z 1,4 milióna dôchodcov.

Štát rozhodol inak – príspevok sto eur vyplatí všetkým seniorom vo veku 62 rokov a viac, ktorí nemajú nárok na dôchodok, a teda ani na 13. penziu. Pomôžeme však viac ako 102-tisícom slovenským seniorom, argumentovala vláda svoj krok. 

V Česku valorizácia až 8,2 percenta v júni

Všetky starobné, invalidné a pozostalostné dôchodky sa od júna 2022 pre vysokú infláciu mimoriadne zvýšia aj v Česku. Českí penzisti získali tento rok v januári priemerne osemsto českých korún (Kč) (v prepočte 32,50 eura) navyše, v júni majú ich dôchodky mimoriadne vzrásť v priemere o ďalších 1017 Kč (41,33 eura).

O ďalšom zvyšovaní rozhodne vývoj inflácie, ráta sa s ďalšou valorizáciou penzií na konci roka. Na Twitteri to oznámilo české ministerstvo práce, pričom starobný, invalidný a pozostalostný penzie poberalo v Česku na konci roka od sociálnej správy 2,86 milióna ľudí. Starobných dôchodcov bolo 2,38 milióna. Celkom mimoriadna valorizácia vyjde rozpočet zhruba na 20 miliárd Kč.

„Vláda odsúhlasila mimoriadne navýšenie dôchodkov o 8,2 percenta. Tí, ktorí poberajú dôchodok, si prídu priemerne na 1017 Kč  (41,33 eura) navyše," povedal ešte v marci na tlačovej konferencii po rokovaní kabinetu český premiér Petr Fiala (ODS). Český minister práce Marian Jurečka (KDU-ČSL) spresnil, že v júni priemerná starobná penzia dosiahne 17 304 korún (703,27 eura) namiesto penzie z januára 2022, keď predstavovala 16 230 Kč (659,62 eur).