Slovensko stojí pred vážnym problémom. Výstavba strategických priemyselných parkov pri Košiciach a v Rimavskej Sobote, ktoré majú priniesť pracovné miesta a prilákať zahraničných investorov, sa stáva príkladom nekoncepčného plánovania a zlého riadenia. Podľa zistení Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) hrozí, že za meškajúce termíny a ďalšie chyby krajina zaplatí pokuty do 36 miliónov eur, nehovoriac o poškodení jej reputácie v očiach investorov. Ešte závažnejšie je, že Slovensko môže prísť o jedného z najväčších strategických partnerov, automobilku Volvo, ktorá plánuje v parku Valaliky produkovať elektrické vozidlá.
Kde sa stala chyba
Kontrola NKÚ odhalila nielen zlyhania štátnych obchodných spoločností MH Invest a Valaliky Industrial Park (VIP), ale aj ministerstva hospodárstva, ktoré malo tieto projekty dôsledne kontrolovať. Štát ich prostredníctvom nielenže nedodržal harmonogramy, ale chýbali aj základné analýzy, ktoré by stanovili realistické podmienky pre výstavbu.
„Harmonogram projektu bol postavený nerealisticky, nezohľadňoval národnú legislatívu a časovú náročnosť procesov stavebných a povoľovacích konaní, majetkovoprávneho vysporiadania pozemkov či verejného obstarávania,“ upozornil podpredseda NKÚ SR Jaroslav Ivančo.
Okrem toho projektový tím spoločnosti VIP vlani zanedbal preskúmanie územia. Ignoroval geologické a hydrologické podmienky, najmä zvýšenú hladinu podzemných vôd, ktorá neskôr spôsobila dodatočné náklady a výrazné omeškanie projektu.
Jednou z najväčších chýb bola absencia interného projektového tímu s jasne definovanými kompetenciami v spoločnosti VIP. Zodpovednosť za riadenie projektu bola zverená externej firme, upozorňuje NKÚ. Táto závislosť od externých zdrojov podľa kontrolórov negatívne ovplyvnila efektívnosť projektu. Kontrolóri pritom zistili porušenie finančnej disciplíny v sume prekračujúcej 230-tisíc eur.
V prípade Rimavskej Soboty situácia nebola iná. Práce na výstavbe parku sa začali až v októbri 2023, hoci projekt bol schválený vládou už v roku 2021. NKÚ kritizoval absenciu základných štúdií, ako sú geodetické, radónové či archeologické prieskumy, ktoré by mohli odhaliť problémy na území ešte pred začiatkom prác.
Nevýhodné zmluvy a ich dôsledky
Problémy nekončia pri samotnom plánovaní a realizácii. Jedným z najzávažnejších zistení kontrolórov NKÚ boli výrazne nevýhodné zmluvy uzavreté so zahraničnými investormi. Zmluvy boli jednostranne výhodné pre investorov, zatiaľ čo zodpovednosť za riziká a sankcie niesli výlučne štátne obchodné spoločnosti. J. Ivančo upozornil, pre nedodržiavanie zmluvných termínov je reč o možných sankciách až do 36 miliónov eur, alebo dokonca o možnosti odstúpenia investorov od zmluvy.
V Rimavskej Sobote sa spoločnosť MH Invest zaviazala kompenzovať investorovi všetky straty spôsobené porušením zmluvných podmienok zo strany Slovenska, ak sa nepreukáže zásah vyššej moci. Pokuty by mohli dosiahnuť až 14 miliónov eur, čo predstavuje takmer polovicu plánovaných nákladov na výstavbu parku.
Ešte závažnejšie boli zistenia kontrolórov v súvislosti s dokumentáciou projektov. Podľa NKÚ chýbali dôkazy o tom, že uzavreté investičné zmluvy boli založené na dôkladných analýzach alebo štúdiách. Tento nedostatok v dokumentácii ešte viac znižuje dôveryhodnosť projektov a vystavuje štát riziku ďalších finančných sankcií.
Exminister koriguje výčitky
Bývalý minister hospodárstva Karel Hirman považuje výhrady NKÚ k nevýhodnosti zmlúv za odtrhnuté od reality. Hirman viedol rezort od septembra 2022 do mája 2023 a bol pri vyjednávaniach so spoločnosťou Winkelmann, ktorá sa má usadiť v Rimavskej Sobote.
„Samozrejme, že keď sme chceli do takej lokality prilákať seriózneho investora, museli sme mu ponúknuť čo najlepšie podmienky. Investor sa pokojne mohol rozhodnúť pre inú krajinu a tobôž pre inú lokalitu. Rokovania boli veľmi zložité, bili sme sa o každé slovo," spomína exminister.
To isté sa podľa neho týka aj dohody o príchode Volva do Košíc. „My sme ich chceli dostať k nám. Samozrejme, že keď chcete chytiť silnejšieho partnera, je v zmluvách tento faktor zahrnutý,“ vysvetľuje. „Som hrdý na to, že sme do Rimavskej Soboty pritiahli takého investora. A tak isto klobúk dolu aj pred Sulíkom, že sa mu podarilo dohodnúť Volvo," hovorí. Pripomienky NKÚ k nevýhodnosti zmlúv podľa neho nezohľadňujú realitu v dotknutých regiónoch.
Hirman však potvrdil, že problémy v MH Investe zistil hneď potom, ako v kresle ministra hospodárstva vymenil Richarda Sulíka. „Museli sme robiť zásadne opatrenia vrátane výmeny dozornej rady," dodal.
Absencia koncepcie rozvoja
K nepriaznivej situácii v súvislosti s výstavbou priemyselných parkov prispieva podľa J. Ivanča dlhodobá absencia ucelenej koncepcie ich rozvoja. Hoci vláda už v roku 2018 prijala Stratégiu hospodárskej politiky do roku 2030, rezort hospodárstva doteraz nevypracoval konkrétny plán na vytvorenie priemyselných parkov, ktoré by reflektovali potreby investorov a regiónov.
Táto absencia koncepcie negatívne ovplyvňuje nielen efektivitu realizácie projektov, ale aj celkovú investičnú atraktivitu Slovenska. „Absencia koncepcie je vážnym nedostatkom a znižuje investičnú atraktivitu a konkurencieschopnosť Slovenska z pohľadu zahraničných investorov,“ konštatoval J. Ivančo.
Kontrolóri upozornili aj na časté organizačné zmeny na ministerstve hospodárstva, ktoré narušili kontinuitu prípravy priemyselných parkov. Od mája 2022 do júla 2024 neexistoval na ministerstve žiadny útvar, ktorý by mal v kompetencii koordináciu projektov strategických parkov. Počas tohto obdobia došlo až k 12 zmenám organizačného poriadku, čo podľa NKÚ spomalilo rozhodovacie procesy a realizáciu jednotlivých projektov.
Náklady na kontrolu a riadenie
Výrazným problémom pri výstavbe oboch parkov bola neefektívna práca dozorných rád štátnych obchodných spoločností MH Invest a Valaliky Industrial Park. Hoci tieto orgány majú zabezpečovať dohľad nad projektmi, NKÚ zistil, že počas rokov 2021 a 2022 dozorné rady nezasadali v súlade so zakladateľskými listinami a nepredložili rezortu hospodárstva ani jednu správu o svojej činnosti.
„Ide o veľké peniaze a veľké očakávania, a preto je nevyhnutný aj systematický verejný a parlamentný tlak na výkonné zložky manažmentu a dodržiavanie záväzkov štátu, aby sme predišli potenciálnym škodám,“ upozornil J. Ivančo.
Zistenia NKÚ ukazujú, že zlé riadenie projektov ako Valaliky a Rimavská Sobota môže mať ďalekosiahle následky. Pokuty a ďalšie finančné sankcie hroziace za neplnenie zmlúv by mohli dosiahnuť desiatky miliónov eur. V najhoršom prípade môžu niektorí investori z projektov úplne odstúpiť, čím Slovensko stratí nielen pracovné miesta, ale aj šancu prilákať ďalších významných investorov v budúcnosti.
Nádej v tieni problémov
Priemyselný park Valaliky je napriek kritike zo strany NKÚ považovaný za kľúčový projekt pre východné Slovensko. Na ploche 340 hektárov tu automobilka Volvo Cars stavia moderný závod na výrobu elektromobilov. Produkcia by mala začať koncom roka 2026, pričom závod by mal zamestnať viac ako tritisíc ľudí.
Od februára 2023, keď sa spustila výstavba, sa do projektu investovalo 174 miliónov eur z celkového rozpočtu 730 miliónov eur. Doterajšie práce zahŕňali výkup pozemkov, hrubé terénne úpravy a začiatok budovania infraštruktúry. Problémy však vyplývali aj z nezohľadnenia zvýšenej hladiny podzemných vôd, čo spôsobilo potrebu dodatočných nákladov na stabilizáciu podložia a zemných prác.
Spoločnosť Volvo získala od štátu investičné stimuly vo výške približne 267 miliónov eur, pričom tieto financie majú byť využité na podporu infraštruktúry a vytvorenie pracovných miest. Okrem toho vláda rieši v súvislosti s priemyselným parkom rozšírenie cestnej infraštruktúry a zlepšenie dopravného spojenia v regióne. Náklady na tieto aktivity sa odhadujú na ďalších 200 miliónov eur.
Aj keď Valaliky prinášajú pozitívne zmeny pre východný región, chýbajúca koncepcia, nedostatočné plánovanie a rastúce náklady ukazujú, že podobné projekty si vyžadujú efektívnejšie riadenie. Úspech projektu závisí od schopnosti štátu odstrániť doterajšie zlyhania a splniť záväzky voči investorom, aby sa predišlo ďalším finančným stratám a reputačným škodám.
Ďalšie dôležité správy
