Pre domnelú konsolidáciu budú musieť Slováci siahnuť výrazne hlbšie do svojich peňaženiek. Radikálne zvýšenie daní a ďalších poplatkov spôsobí nižší hospodársky rast, a tým aj slabší rast rodinných príjmov. Zvýšenie daní zase spôsobí vyššiu infláciu. Výsledkom bude stagnácia reálnych príjmov v budúcom roku.
Podľa odhadov Národnej banky Slovenska (NBS) môžu ceny v roku 2025 vzrásť až o päť percent. Piatkové inflačné údaje však naznačujú, že nárast môže byť ešte vyšší. Hlavným dôvodom je nečakaný rast cien potravín. V októbri sa ich ceny zvýšili medziročne o 5,1 percenta, čo predstavuje najrýchlejší októbrový rast cien potravín od vstupu Slovenska do eurozóny. Výnimkou bol iba inflačný rok 2022.
Pred pár týždňami zmizli z pultov obchodov vajíčka kvôli vtáčej chrípke na najväčšej slovenskej hydinovej farme. Tentoraz však ide o problém globálneho charakteru. Index cien potravín FAO v októbri dosiahol najvyššie úrovne za posledný rok a pol. Tento rast spôsobujú najmä rastlinné oleje a mliečne výrobky.
Cena mliečnych výrobkov na svetových trhoch za posledný rok vzrástla o viac než 20 percent. Epicentrom problémov je Európska únia, kde produkcia mlieka zaostáva za bežnými úrovňami. Jeho cena v Európe siaha na historické maximá zo začiatku roka 2023 a je približne o polovicu vyššia ako pred piatimi rokmi.
Prudký nárast cien mlieka má za následok rast cien syrov a masla, ktorého globálna cena stúpa už 13 mesiacov po sebe. Európske ceny masla a syrov dosahujú historické rekordy.
Na Slovensku je cena mlieka relatívne stabilná, no cena masla za posledný rok vzrástla o takmer 30 percent, na 760 eur za 100 kilogramov. Napriek tomu je stále pod európskym priemerom.
„Nárast ponuky je relatívne slabší, pretože mliekarne a producenti mlieka v uplynulých rokoch čelili rastu cien energií, krmív, hnojív a ďalších vstupov. V čase slabšieho dopytu preto produkciu obmedzili a teraz ju postupne opäť štartujú,“ vysvetľuje Lukáš Kovanda, hlavný ekonóm Trinity Bank.
Na napätom trhu musia mliekarne premýšľať, na čo mlieko využijú. Častejšie uprednostňujú výrobu syrov, ktoré sú lukratívnejšie, a tak zostáva menej mlieka na výrobu masla. „Mlieko produkované v strednej Európe obsahuje nižší obsah tuku, čo zvyšuje náklady na jeho ďalšie spracovanie,“ dopĺňa Matej Horňák zo Slovenskej sporiteľne.
Mliečne výrobky nie sú jediným dôvodom rastu cien. Ešte výraznejší nárast zaznamenali rastlinné oleje, ktoré medziročne zdraželi až o 30 percent. Cena zeleniny vzrástla o 13 percent a ovocia o 12 percent. Pred blížiacimi sa sviatkami to pre slovenské domácnosti nie je dobrá správa.
Slovensko je štvrtou krajinou EÚ v rebríčku domácností s najvyššími výdavkami na potraviny. Pred ním sú len Rumunsko, Bulharsko a Lotyšsko, čo poukazuje na nízke príjmy slovenských domácností.
Krajina však vedie v rebríčku nákladov na bývanie, ktoré zahŕňajú výdavky na vodu, elektrinu a plyn. Tieto náklady tvoria takmer 30 percent disponibilného príjmu slovenských domácností. S čoskoro zvyšujúcimi sa cenami plynu, a už teraz rastúcimi cenami vodného a stočného čaká slovenské domácnosti ťažký rok 2025.
Zvyšovanie daní prichádza v čase, keď sú domácnosti už pod tlakom rastúcich cien potravín a energií. Spolu s infláciou a obchodnými vojnami môžu tieto faktory spôsobiť, že odhady budúcoročnej inflácie sú podhodnotené, zatiaľ čo odhady hospodárskeho rastu sú nadhodnotené.
