Václav Cílek: Sme ako osadníci, ktorí pre klimatické zmeny nanovo osídľujú Zem

V auguste 2002 celú strednú Európu postihli rozsiahle záplavy a na Slovensku sa rekordne zdvihla hladina Dunaja. Dvadsiate výročie ničivých povodní si pripomenuli aj v Česku. Vtedy po výdatných dažďoch zasiahli povodne viac ako tretinu českého územia. Zahynulo pri nich 17 ľudí a priniesli veľké materiálne škody. Neskôr boli väčšie povodne v roku 2013, opäť na Slovensku aj v Česku. Tohtoročný august po extrémnom suchu priniesol výdatnejšie zrážky, miestami aj výstrahy pred povodňami.

Geológ a klimatológ Václav Cílek v rozhovore pre TREND hovorí, v akých cykloch sa môžu opakovať záplavy a epidémie, ako nerovnováha vplýva na extrémy v počasí, ako súčasná spoločnosť naráža na svoje limity vo viacerých oblastiach života a čo si myslí o prídeloch na vodu a energie.

Ako veľmi sa zmenili klimatické podmienky za posledných dvadsať rokov?

Niekedy v polovici deväťdesiatych rokov sme sa išli pozrieť cez polovicu Čiech, na Broumovsko, pretože tam spadli prívalové zrážky a vymleli hlboké koryto. Prívalové zrážky boli niečo nové, obklopovali nás terénni prírodovedci. Spočiatku sme museli vysvetľovať, o čo ide a dnes je to súčasťou každých druhých meteorologických správ o počasí, najmä v lete.

Celý život som bol v kontakte s hydrológmi a tí mi začali stále častejšie hovoriť: predtým pršalo jeden-dva-tri dni a na tretí deň sa nám začali zvyšovať toky. No dnes je to už inak. Niekedy prší dvanásť hodín, typicky cez noc, a toky odrazu naberú povodňový stupeň.

Keď sa rozprávam s poľnohospodármi v západných Čechách, v posledných rokoch majú buď vody málo alebo príliš veľa. Ukazuje to, ako keby rieka stratila bežný vyrovnaný sezónny prietok a stále častejšie kolíše „od steny k stene“.

Ak by sme sa pozreli do histórie, napríklad na Blízky východ, existovali obdobia s prívalovými dažďami a potom obdobia bez nich, čo menilo štruktúru sedimentov.

Od roku 1999 či 2000 sa ako Európa, tak aj svet dostáva do nového klimatického režimu. Napríklad aj súčasné horúčavy nielen v Taliansku hodnotia ako iné sucho, aké doteraz nebolo. Je tu skutočne iná situácia.

Očakávate, že povodne môžu mať v blízkej dobe opäť aj také katastrofálne následky, ako to bolo pred dvadsiatimi rokmi?

Povodne môžeme rozdeliť na dva typy: povodeň, ktorá ide z údolia a povodeň, ktorá ide z kopca. Pri povodni z údolia prší na celom povodí a rieka sa pomaly zdvíha, zaplavuje domy a je to predvídateľné. Ale povodeň na kopci pri veľmi silných lokálnych zrážkach nie je predvídateľná. To je aj príklad nemeckých povodní, pri ktorých zahynulo viac než sto ľudí. Vtedy sa hrnie obrovské množstvo vody, tam kde boli dva litre na sekundu sú odrazu dva kubíky na sekundu, voda stúpne o dva metre, zoberie drevo, ktoré je v okolí, upchá mosty. Pri povodniach z kopca stačí dvadsať minút, aby vám voda stúpla o meter. Je zdokumentované, že voda stúpla za osem minút o 1,4 metra a podobne. Musí sa teda v rámci protipovodňových opatrení a spôsobu, akým sa pozeráme na povodne, počítať najmä s prívalovými zrážkami.

Možno hovoriť v súvislosti s povodňami o konkrétnych cykloch, ktoré sa v určitých intervaloch môžu opakovať?

Existujú obdobia povodňového pokoja a povodňového nepokoja – bežne sú v päťdesiatročnom intervale, aj keď to môže kolísať. Napríklad v dvadsiatom storočí bol pokoj zdvojnásobený takmer na sto rokov.

Po roku 2002 som sa obrátil na kolegu, odborníka na štatistiku, ktorý mal záznamy o historických povodniach. Za posledných päťsto rokov totiž máme v tomto smere pomerne dobré zmapované informácie. Zaujímalo ma, ako často prichádzajú povodne v čase povodňového nepokoja, a z jeho záznamov vyšlo – každých jedenásť rokov.