USA mali plán na odzbrojenie Ruska, dovolili mu však ovládnuť trh s jadrovým palivom

Na sklonku Studenej vojny vládla v USA obava, ako sa nové vedenie Ruska vysporiada so svojím jadrovým arzenálom. Nedala sa vylúčiť možnosť, že sa zásoby vysokoobohateného uránu, vhodného na výrobu jadrových hlavíc, stratia vo všeobecnom chaose, ktorý vládol v Rusku začiatkom 90. rokov.

Riešením mala byť dohoda výhodná pre obe strany. V rámci transakcie pomenovanej Megatony za Megawatty mal Washington postupne skúpiť 500 ton vysokoobohateného uránu (dosť na výrobu 20-tisíc jadrových hlavíc) a premeniť ho na palivo pre svoje jadrové elektrárne. Bolo ho dosť na dvadsať rokov.

Lacná energia namiesto zbraní

Utíšili sa tak obavy z nekontrolovateľného šírenia jadrových zbraní, Washington získal lacné palivo a Moskva balík hotovosti. Konkrétne 12 miliárd dolárov, čo je na dnešné peniaze takmer 20 miliárd dolárov.

Nevýhodou tohto kroku však bolo, že americkí aj európski poskytovatelia tohto paliva sa postupne vytrácali z trhu a Rusko sa stalo dominantným dodávateľom obohateného uránu s takmer polovičným globálnym podielom trhu. Ruský štátny energetický podnik Rosatom ponúkal palivo tak lacno, že postupne ničil konkurenciu.

Dohoda vypršala v roku 2013, americké elektrárne ju však predĺžili a ruské palivo odoberajú dodnes. V USA sa z jadra vyrobí 20 percent elektrickej energie a štvrtina obohateného uránu pochádza z Ruska. V EÚ sa vyrobí 25 percent elektrickej energie, pričom 26 percent obohateného uránu dodáva Rosatom.